Ni­kdy som ne­ve­rila, že na­ča­so­va­nie by mohlo byť pre­káž­kou v na­pre­do­vaní vzťahu, ale ve­rím, že všetky veci majú svoj čas a miesto. Aj keď to môže byť ťažké a zdať sa ne­možné, ak sa niečo má stať, tak sa to na­priek všet­kému stane.

Ak sa tu náš prí­beh končí, dú­fam, že bu­dem rov­naká, až sa raz vrá­tiš.

Dú­fam, že bude stále ľahké roz­prá­vať sa s te­bou o všet­kom, aj o ni­čom. Dú­fam, že tie roz­ho­vory budú mať stále vý­znam, a že bu­dem s te­bou môcť opäť zdie­ľať všetky po­city. Že bu­deš pri mne sám se­bou – šťastný a spo­kojný. Dú­fam, že mi bu­deš ve­riť.

Ve­rím, že ne­stra­tím voči tebe re­špekt a že bu­dem na­ďa­lej mi­lo­vať tvoje vlast­nosti bez ohľadu na to, či si blízko alebo ďa­leko. Ve­rím, že sa bu­dem na teba môcť ob­rá­tiť a tebe na tom bude zá­le­žať. A ve­rím, že keď sa znovu stret­neme, bu­deme sa na seba môcť po­ze­rať tak, ako pred týmto na­ča­so­va­ním a vzdia­le­nos­ťou, a uve­do­míme si, že na seba stále mys­líme.

Ve­rím, že náš prí­beh nie je ako os­tatné, že je síce dlhý, plný prek­va­pení a po­nau­čení, ale bude mať šťastný ko­niec.

Dú­fam, že sa na tento čas raz bu­deme po­ze­rať ako na pre­stávku a nie ko­niec. Pre­tože sme len po­tre­bo­vali byť od seba, aby sme sa mohli znova zjed­no­tiť. Ale ak je to sku­točne ko­niec prí­behu, ak je to všetko, čo malo byť, dú­fam, že až sa raz stret­neme, bu­deme obaja šťastní, pre­tože vieme, ako sme sa sna­žili nájsť sa­mých seba, nájsť lásku.

Až ťa uvi­dím, nech­cem cí­tiť ne­ná­visť ani smú­tok. Chcem byť pri­po­mien­kou toho, že ob­čas Boh spojí dvoch zra­ne­ných ľudí, aby sa vy­lie­čili, a až sa tak stane, po­tre­bujú sa po­su­núť inam. Uzdra­ve­nie nie je to isté ako mi­lo­va­nie. Nie­ktorí ľu­dia uzdra­via vás, aby ste zas vy mohli mi­lo­vať ďal­šieho.

Ak je toto ko­niec nášho prí­behu, chcem, aby si ve­del, že si bol moja ob­ľú­bená ka­pi­tola. Ka­pi­tola, ku kto­rej sa rada vra­ciam a čí­tam ju, keď sa chcem usmiať. Dú­fam, že aj ja som tá tvoja. Ak nie sme šťast­ným kon­com toho dru­hého, dú­fam, že sme ka­pi­to­lou, ktorá k nemu viedla. Ale ak sme, až nás osud opäť spojí, bu­deme po­kra­čo­vať presne tam kde sme skon­čili, a pí­sať prí­beh spo­ločne ďa­lej.

 

Zdroj: thought­ca­ta­log.com

Komentáre