Dú­fala som, že ešte nie je ko­niec tohto prí­behu.

Nejde mi to do hlavy. Ako nie­ktoré veci môžu kon­čiť tak rýchlo a iné zas tak po­maly.

Predsa ne­môže byť táto kniha taká tenká a mať tak málo prí­be­hov na­pí­sa­ných.

Alebo snáď môže?

pe­xels.com

Spo­meň si, ako som le­žala na tvo­jej hrudi. Po­čula som ako bije tvoje srdce a ako tvoj dych s jeho údermi hrá krásnu skladbu.

Spo­meň si, ako som sa ti ne­bála roz­prá­vať celé ho­diny o svete, snoch alebo o tom, čo som mala na obed.

Spo­meň si, ako som ťa chcela spoz­nať, na­ozaj som chcela ve­dieť kto v sku­toč­nosti si.

pe­xels.com

Za­pa­mä­taj si, ako moje oči žia­rili, keď si mal prísť a ako som sa usmie­vala. Je­diné ,čo som vždy chcela ,ťa bolo ro­zo­smiať . A hlavne to, aby si bol šťastný.

Za­pa­mä­taj si, ako veľmi som mi­lo­vala nie­ktoré veci a ty si sa ich na­učil tiež mať rád. Ob­ja­vil si niečo nové.Vďaka mne alebo sebe.

Za­pa­mä­taj si, ako veľmi som kládla dô­raz na to ako so mnou jed­náš. Vždy som vy­cí­tila z teba, keď ti niečo bolo, lebo mi na tebe zá­le­žalo a asi aj vždy bude.

pe­xels.com

No naj­viac zo všet­kého za­budni na to zlé, na hádky, slová po­ve­dané v hneve a na stra­tený čas, ktorý sme mohli vy­užiť inak ako rie­še­ním zby­toč­ností.

„Nech­cem, aby si si pa­mä­tal ko­niec.

Chcem, aby si si pa­mä­tal za­čia­tok.“

– Sa­mantha John­son

Prvý bozk a tú le­gen­dárnu vetu: „Tak mô­žem byť už tvoja pro­sím?“

Komentáre