Dúfala som, že ešte nie je koniec tohto príbehu.

Nejde mi to do hlavy. Ako niektoré veci môžu končiť tak rýchlo a iné zas tak pomaly.

Predsa nemôže byť táto kniha taká tenká a mať tak málo príbehov napísaných.

Alebo snáď môže?

pexels.com

Spomeň si, ako som ležala na tvojej hrudi. Počula som ako bije tvoje srdce a ako tvoj dych s jeho údermi hrá krásnu skladbu.

Spomeň si, ako som sa ti nebála rozprávať celé hodiny o svete, snoch alebo o tom, čo som mala na obed.

Spomeň si, ako som ťa chcela spoznať, naozaj som chcela vedieť kto v skutočnosti si.

pexels.com

Zapamätaj si, ako moje oči žiarili, keď si mal prísť a ako som sa usmievala. Jediné ,čo som vždy chcela ,ťa bolo rozosmiať . A hlavne to, aby si bol šťastný.

Zapamätaj si, ako veľmi som milovala niektoré veci a ty si sa ich naučil tiež mať rád. Objavil si niečo nové.Vďaka mne alebo sebe.

Zapamätaj si, ako veľmi som kládla dôraz na to ako so mnou jednáš. Vždy som vycítila z teba, keď ti niečo bolo, lebo mi na tebe záležalo a asi aj vždy bude.

pexels.com

No najviac zo všetkého zabudni na to zlé, na hádky, slová povedané v hneve a na stratený čas, ktorý sme mohli využiť inak ako riešením zbytočností.

„Nechcem, aby si si pamätal koniec.

Chcem, aby si si pamätal začiatok.“

– Samantha Johnson

Prvý bozk a tú legendárnu vetu: „Tak môžem byť už tvoja prosím?“