Pomaly pretáčam späť kalendárové listy a pokúšam sa spomenúť si, čo priniesol minulý rok. Bol ťažký, to viem určite. Bol to jeden z tých rokov, keď som sa snažila hľadať seba, miesto kam patrím, ľudí, ktorí patria do môjho života. Zisťovala som, čo je správne, aké rozhodnutia ma posunú vpred. Prišla som na to, na akom princípe funguje život.

Žiadne rozhodnutie nie je správne alebo nesprávne na to, aby ma posunuli vpred. Každé jedno z nich ma postrčilo niekam, kam som sa mala dostať. Ide o to, nájsť tú cestu, po ktorej skutočne chcem kráčať a nie preto, že to odo mňa vyžaduje niekto druhý. Ako som spomínala už dávnejšie, život je jeden obrovský kolotoč, ktorý berie aj dáva. Musíš sa tešiť aj keď dáva málo. Maličkosti robia svet krajším a bez nich by sa nebolo čomu tešiť. Z nich sa predsa stávajú tie veľké veci, ktoré nám dokážu zmeniť život.

Všetky pády, údery sa do teba pustia plnou palebnou silou a maličkosti ti postupne pomôžu vybudovať ten nepriestrelný štít. Urobia z teba nezničiteľnú. Minulý rok bol labyrintom. Neustále slepé uličky, zlyhania, ťažké chvíle či zlomené srdcia, ktoré bolo nevyhnutné prekonať. Zároveň však bol rokom úspechu, radosti a smiechu. Je zvláštne uvedomiť si, že ľudia, s ktorými si si želala krásny a hlavne šťastný nový rok už nie sú súčasťou tvojho života. Býva to tak.

Každý rok nám dáva príležitosti na to, aby sme niečo zmenili, aby sme zmenili seba a to, ako budeme všetko prijímať. Iste, na to máme celý život, avšak každý z nás si na nový rok aspoň v hlave ustanoví nejaký cieľ, o ktorý sa bude pokúšať.

Všetci sme nepochybne za minulý rok o niečo prišli, ale každý koniec je nový začiatok a stalo sa to preto, aby sme pochopili, že to dobré ešte len príde. Jedného dňa to pochopíme. Ja som si uvedomila, že život plynie aj napriek tomu, že by sme ho veľakrát chceli zamraziť v okamihoch, keď sa cítime najšťastnejší. Osud ma vedie cestou, ktorou mi je súdené kráčať. Občas na tejto ceste sklamem ľudí, na ktorých mi záleží a občas mi na poniektorých záležať prestane. Cítila som sa previnilo, pretože si uvedomujem, že nie vždy je to fér.

Dnešná doba ma však naučila, že ak chcem uspieť a byť šťastná, musím v prvom rade začať od seba. Nemôžem sa donekonečna prispôsobovať tomu, čo odo mňa vyžadujú ostatní. Dookola navonok prezentovať tvár, ktorú chcú vidieť, pretože oni vedia lepšie, kým som a keď sa náhodou pokúsim byť sama sebou, je to pretvárka.

Život je bludisko, v ktorom si cestu razíme sami. Ľudia sa občas doslova priživujú na našich chybách a s obrovskou radosťou nám ich predhadzujú. Akoby čakali s píšťalkou, držiac ju v zovretých perách a čakajú, kedy môžu fúknuť na znamenie toho, že sme zlyhali. Konáme tak, ako najlepšie vieme a musíme si uvedomiť, že cieľom nášho bytia nie je všetkým vyhovieť, ale byť šťastný. Jedného dňa možno prestaneme súdiť a krivdiť. To je tá malá nádej, ktorou deň čo deň utešujeme svoje srdcia. Nesnaž sa za každú cenu vyhovieť všetkým. Aj tak sa ti to nikdy nepodarí. Rovnako ako neprinútiš niekoho, aby ťa miloval, odpustil ti alebo bol tvojím priateľom, tak isto mu nevyhovieš. Všetko je to však na nás. Ako náš život bude vyzerať, či budeme šťastní, či necháme, aby sa nás slová nevedomých ľudí dotkli alebo sa len pousmejeme a kráčame ďalej.

Niekomu nesadne náš výzor, inému povaha. Neuzatváraj sa len preto, že človek, ktorý voči tebe bezdôvodne prechováva antipatiu si aj v najčistejšom skutku, ktorý vykonáš, nájde niečo na odsúdeniahodné. Pokiaľ sa budeš sústreďovať na nich miesto seba, nikdy nenájdeš ten vytúžený pokoj a radosť. Na druhú stranu, vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú našou spriaznenou dušou, porozumejú nám a nebudú odcudzovať naše rozhodnutia. Vždy tu bude niekto, kto by náš život podľa neho žil lepšie ako my a bude tvrdiť, že sme úplne neschopní, hlúpi alebo proste len slabí.

Je úplne jedno, kde sme a čo práve robíme, neustály tok rečí na tvoju adresu tu je aj bez toho, aby si sa nejakej chyby reálne dopustila. Aké smutné, že práve tí, ktorí ťa vnútorne likvidujú bez mihnutia oka sú zároveň tými, ktorým sa dobre spáva, no práve preto sa sústreďuj na ľudí, ktorí v tebe vzbudzujú pocit, že si nenahraditeľná. Tí, pri ktorých je jedno koľko máme rokov, pretože sa môžeme správať ako deti, cítiť sa skvele už len keď sedíme v aute na ceste niekam do neznáma a usmievame sa na seba. Hodinové rozhovory prakticky o ničom, smiech, nočné prechádzky. To sú tie momenty a ľudia, s ktorými to naozaj stojí za to.