Dennodenne stretávame ľudí. Každá osoba v našom živote je prínosom. Dobrým či zlým. Ťažko sa to hodnotí objektívne v nejakej emočnej búrke. Pravda je taká, že najviac nám ublížia tí, ktorých najviac milujeme. Zabúdame pri tom na to, že oni to robia v podstate z najvyššej formy lásky. Ubližujú nám preto, aby nás spravili múdrejšími. Ak by sme nezažili všetko to zlé, nikdy by sme sa nenaučili vážiť si to pekné čo prišlo po tom.

Otvárame srdcia zas a znova ľuďom, pretože chceme veriť a potom sa nájdeme pod paplónom v trojdňovom pyžame s vyplakanými očami. Treba na to veľa kamošiek, vína, vreckoviek a kadečoho, aby sme prišli na to, že to najhoršie je pre nás to najlepšie čo sa mohlo stať. Srdce polámané na miliardu kusov skladáme deň za dňom. Pomaly ale isto sa vrátime do kolobehu. Znovu sa usmievame a tešíme zo slnka, voňavej kávy a čohokoľvek. Aj tá najväčšia bolesť raz odznie, odíde a zanechá iba poučenie, bez pachute. Chce to iba čas. Niekedy viac niekedy menej.

zdroj: unsplash.com

Keď znova cítime vôňu slnečných lúčov a milujeme  sa, príde niekto, kto všetku tú radosť znásobí.

Niekto, pri kom ubehne hodina ako minúta. Príde ten šialene šťastný pocit. Usmievaš sa. Stále. Pretože si viac uvedomuješ aká si krásna, skvelá, múdra, šikovná. Eufória. Žiadna úloha nie je ťažká. Neexistujú problémy ani prekážky. Nenahnevá ťa dvojhodinová zápcha ráno cestou do práce, ani rozliata káva, ktorú si nestihla vypiť kým si si ráno fénovala vlasy. Pretože nič nie je tragédia. Svet je gombička. Uvedomuješ si, že veci ktoré ťa kedysi trápili sú dnes hlúposti. Veci po ktorých túžiš nosíš v srdci s vedomím, že ak k tebe majú prísť prídu. A ak nie, tak k tebe nepatria a je to v poriadku. Nájdeš a vytvoríš si nový sen.

zdroj: unsplash.com

Toto šťastie z teba žiari a dokážeš ním nakaziť každého v tvojom okolí. Toto si ty. Táto nádherná žena plná života a radosti. Detskej bezpodmienečnej. Milujúca život a všetko čo prináša. Od bolesti až po pusu uprostred dňa od niekoho , kto si nájde dve minúty len aby ťa videl. Už nepremýšľaš nad tým, že čo ak to znovu nebude to pravé. Iba sa tešíš, že sa to deje. Tak je to správne. Nezameriavajme sa na veci z ktorých máme strach. Potom nám život uniká pomedzi prsty. Neviem ako vy, ale ja nechcem skončiť sama v byte s kopou mačiek a premýšľať nad tým, čo som mohla spraviť inak.

Žijeme tu a teraz. Život budeme mať iba taký aký si ho spravíme. Teraz sa usmej, pretože nič sa neje také horúce ako sa uvarí. Chceš byť šťastná, buď!