Bolo niečo po šiestej hodine večer. Čakala som ťa na pumpe. Sama, s batohom. Presne ako v tých klipoch od Lany del Rey. Kým si neodcválal na tom svojom bavoráku. Vystúpil si z auta ako taký malý-veľký pán. Vraj musíš ešte natankovať.
Kým tankuješ, ja si zatiaľ vyťahujem po kúskoch zo svojich gumenných cukríkov a nenápadne ťa pri tom sledujem. Poprosíš si o jeden, načiahnem ruku s balíčkom a jedným okom na teba žmurknem. Potom si sadnem, kým dotankuješ a počkám, kým nastúpiš.
Cítim sa zvláštne. Presne tak, ako vždy, keď som s tebou… Asi to bude tým, že s tebou je to všetko iné, že si asi prvý človek, s ktorým môžem byť sama sebou a cítiť sa pri tom skvele.
Brázdiš si to všetkými kľukatými cestami cez tú našu malú krajinu. Sledujem ťa pri tom a mám zimomriavky zakaždým, keď stočíš volant. Bože. Ani nevieš ako ti to sekne. Smejeme sa, rozprávame a predbiehame sa v príbehoch. Je nám spolu tak dobre. Viem, že to cítiš aj ty. Presne tak ako ja, ale mlčím, nechceme si to predsa pokaziť, veď vieš.
Zdroj: unsplash.com
Pustíš mi AC/DC a Way the Hell. A v ten moment som niekto iný. Neverila by som, že existuje niekto, kto si ju vie užiť presne tak, ako ja. Vezmem si svoju neviditeľnú gitaru a začnem hrať a spievať. Trasiem s hlavou, smejem sa a mám pocit, že som ako blázon vo svete, ktorý už dávno prestal existovať. A v tej chvíli mi je to úplne jedno. Ty sa smeješ a nenápadne ma sleduješ. Užívam si túto pieseň, rýchlu jazdu a teba. Plne ti dôverujem a aj keby si šiel 200 nad roklinou, nebojím sa, lebo si tu.
Neuveríš, ale keď som s Tebou vôbec necítim strach a môže sa diať čokoľvek, netuším prečo, ale je to tak. Keď som s tebou, mám potrebu smiať sa úplne doširoka. Keď som s tebou, všetko, čo bolo včera zmizne a zajtrajšok prestane úplne existovať. Je len ten moment. Moment, keď sme spolu. Keď si ty, iba so mnou a ja, iba s tebou.
Už sme konečne na diaľnici. Už nemusíš tak dávať pozor na cestu. A tak mi robíš zle. Štucháš do mňa a rukou mi prechádzaš po stehne. Priečim sa a tvárim sa, nech ma necháš tak. Hrám formu, keď odsúvam tvoju ruku. Cítim jej teplo a bojujem s pocitom pevne ju chytiť a už nikdy nepustiť. Viem predsa, že sme len kamaráti, a aj keď mám chvíľku pocit, že to chceš tiež, držať moju ruku v tej tvojej, odsuniem ju a so smiechom poviem: „Nerob mi zlééé.“ A ty len, že mi rád robíš zle…
Zdroj: unsplash.com
Čím dlhšie ideme, tým sa ma dotýkaš viac. A ja si to viac prajem. Viac sleduješ moje oči ako cestu. Viac držíš moju ruku ako volant. Viac sa dotýkaš mojich pier tými svojimi. Všetkého je viac…
Bože, a ja si tak prajem, aby tá cesta nikdy neskončila. Je to naj-zvláštnejší pocit, aký som v sebe doteraz nosila, vlastne mám pocit, že je to prvý krát v mojom živote. Možno preto ho neviem opísať, a možno preto, že je taký jedinečný a prajem si, aby trval.
Až kým nezastaneš, na mojej ulici, pred mojím bytom a ja nevystúpim z auta. Až kým mi nepodáš veci, nedáš pusu a nepopraješ dobrú noc.
Ja sa usmejem, vezmem si všetko čo mám a zaprajem „tebe tiež“. Odchádzam od teba s pocitom, ktorý si len tak nevygooglim a asi ani nechcem. Načo? Možno by bol príliš krehký na dnešnú realitu…
