Bolo niečo po šiestej hodine večer. Čakala som ťa na pumpe. Sama, s batohom. Presne ako v tých klipoch od Lany del Rey. Kým si neodcválal na tom svojom bavoráku. Vystúpil si z auta ako taký malý-veľký pán. Vraj musíš ešte natankovať.

woman sitting on white gasoline pump machine during daytime
Zdroj: unsplash.com

Kým tankuješ, ja si zatiaľ vyťahujem po kúskoch zo svojich gumenných cukríkov a nenápadne ťa pri tom sledujem. Poprosíš si o jeden, načiahnem ruku s balíčkom a jedným okom na teba žmurknem. Potom si sadnem, kým dotankuješ a počkám, kým nastúpiš.

Cítim sa zvláštne. Presne tak, ako vždy, keď som s tebou… Asi to bude tým, že s tebou je to všetko iné, že si asi prvý človek, s ktorým môžem byť sama sebou a cítiť sa pri tom skvele.

Brázdiš si to všetkými kľukatými cestami cez tú našu malú krajinu. Sledujem ťa pri tom a mám zimomriavky zakaždým, keď stočíš volant. Bože. Ani nevieš ako ti to sekne. Smejeme sa, rozprávame a predbiehame sa v príbehoch. Je nám spolu tak dobre. Viem, že to cítiš aj ty. Presne tak ako ja, ale mlčím, nechceme si to predsa pokaziť, veď vieš.

smiling woman sitting inside the vehicle at daytime

Zdroj: unsplash.com

Pustíš mi AC/DC a Way the Hell. A v ten moment som niekto iný. Neverila by som, že existuje niekto, kto si ju vie užiť  presne tak, ako ja. Vezmem si svoju neviditeľnú gitaru a začnem hrať a spievať. Trasiem s hlavou, smejem sa a mám pocit, že som ako blázon vo svete, ktorý už dávno prestal existovať. A v tej chvíli mi je to úplne jedno. Ty sa smeješ a nenápadne ma sleduješ. Užívam si túto pieseň, rýchlu jazdu a teba. Plne ti dôverujem a aj keby si šiel 200 nad roklinou, nebojím sa, lebo si tu.

Neuveríš, ale keď som s Tebou vôbec necítim strach a môže sa diať čokoľvek, netuším prečo, ale je to tak. Keď som s tebou, mám potrebu smiať sa úplne doširoka. Keď som s tebou, všetko, čo bolo včera zmizne a zajtrajšok prestane úplne existovať. Je len ten moment. Moment, keď sme spolu. Keď si ty, iba so mnou a ja, iba s tebou.

Už sme konečne na diaľnici. Už nemusíš tak dávať pozor  na cestu. A tak mi robíš zle. Štucháš do mňa a rukou mi prechádzaš po stehne. Priečim sa a tvárim sa, nech ma necháš tak. Hrám formu, keď odsúvam tvoju ruku. Cítim jej teplo a bojujem s pocitom pevne ju chytiť  a už nikdy nepustiť. Viem predsa, že sme len kamaráti, a aj keď mám chvíľku pocit, že to chceš tiež, držať moju ruku v tej tvojej, odsuniem ju a so smiechom poviem: „Nerob mi zlééé.“ A ty len, že mi rád robíš zle…

 

people holding hands together

Zdroj: unsplash.com

Čím dlhšie ideme, tým sa ma dotýkaš viac. A ja si to viac prajem. Viac sleduješ moje oči ako cestu. Viac držíš moju ruku ako volant. Viac sa dotýkaš mojich pier tými svojimi. Všetkého je viac…

Bože, a ja si tak prajem, aby tá cesta nikdy neskončila. Je to naj-zvláštnejší pocit, aký som v sebe doteraz nosila, vlastne mám pocit, že je to prvý krát v mojom živote. Možno preto ho neviem opísať, a možno preto, že je taký jedinečný a prajem si, aby trval.

Až kým nezastaneš, na mojej ulici, pred mojím bytom a ja nevystúpim z auta. Až kým mi nepodáš veci, nedáš pusu a nepopraješ dobrú noc.

Ja sa usmejem, vezmem si všetko čo mám a zaprajem „tebe tiež“. Odchádzam od teba s pocitom, ktorý si len tak nevygooglim a asi ani nechcem. Načo? Možno by bol príliš krehký na dnešnú realitu…

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.