„Som una­vený“. Takto zvy­čajne od­po­ve­dajú ľu­dia s úz­kos­ťou či dep­re­siou, keď sa ich spý­tate, ako sa majú. Čo sa však za touto od­po­ve­ďou skrýva?

Mnohí ľu­dia po­u­ží­vajú vetu „Som una­vený“, keď tr­pia ne­dos­tat­kom spánku, alebo si na ple­cia vzali viac po­vin­ností, než by do­ká­zali zvlád­nuť. Keď vám túto vetu po­vie člo­vek tr­piaci úz­kos­ťou alebo dep­re­siou, tak­tiež to môže zna­me­nať, že by po­tre­bo­val viac spánku, či me­nej práce. Zvy­čajne sa však za touto od­po­ve­ďou skrýva niečo omnoho viac.

„Som una­vený. Keď sa vás ľu­dia opý­tajú, čo sa s vami deje, od­po­ve­dáte jed­no­du­cho takto.

Po­viete, že ste una­vení.

Una­vení, ako keby ste toho pre­došlú noc ne­na­spali toľko, koľko by ste po­tre­bo­vali. Una­vení, ako keby vám tých pár ho­dín spánku alebo ne­jaký ten deň voľna na­vyše po­mohli. 

Ale nie­kde hl­boko vo va­šom vnútri, pod tým fa­loš­ným úsme­vom, kto­rým sa sna­žíte iných pre­sved­čiť, že ste v po­riadku, viete, že to tak nie je. Áno, ste una­vení. No tiež viete, že viac spánku by vám ne­po­mohlo.

To, čo vás tak una­vuje, je to­tiž sa­motný ži­vot. Ste una­vení z ľudí, kto­rým na vás vô­bec ne­zá­leží. Ste una­vení zo všet­kých tých prob­lé­mov, ktoré ako keby na­s­chvál prišli všetky na­raz. Máte po­cit, že ne­máte žiadnu bu­dúc­nosť. Ste una­vení z toho, že ste sa stra­tili vo vlast­nej mysli. Ste una­vení z tých všet­kých myš­lie­nok a po­chyb­ností, ktoré vás pre­na­sle­dujú na kaž­dom jed­nom kroku, každú jednu se­kundu vášho ži­vota. 

pe­xels.com

Bo­ju­jete a za­tiaľ sa dr­žíte nad hla­di­nou, nad všet­kými tými roz­bú­re­nými vl­nami, no ste jed­no­du­cho… una­vení. Tie vlny sa to­tiž z va­šej tváre  sna­žia zmyť tú masku, ktorú si na­sa­díte každé ráno, len aby ste vy­ze­rali viac ako člo­vek a me­nej dutá škru­pina toho, čím ste ke­dysi bý­vali.

Na­ozaj ni­kto ne­vidí, koľko ná­mahy vás každý deň stojí pred­stie­rať, že ste v po­riadku? Ako si len môžu ne­všim­núť, že ten krásny, no por­ce­lá­nový úsmev sa každý deň štiepi viac a viac? Ako si len môžu ne­všim­núť, že is­kra z va­šich očí zmizla? 

Prav­dou však ako­koľ­vek je, že si to jed­no­du­cho ne­všimli. A preto, keď sa vás opý­tajú, ako sa máte, od­po­ve­dáte len: „Som una­vený.“ Túto od­po­veď zvo­líte, pre­tože je tak ne­jak spo­lo­čen­sky ak­cep­to­vaná. V dneš­nom svete je una­vený tak­mer každý. Av­šak, každý tak tro­chu iným spô­so­bom.

Pre vás únava zne­mená, že nie­kedy pre­le­žíte v po­steli aj nie­koľko ho­dín, s očami ot­vo­re­nými do­ko­rán, pre­mýš­ľa­júc o svo­jej dep­re­sii či úz­kosti. Pre vás zna­mená to, že ste mo­men­tálne stra­tení a ne­schopní udr­žať krok s inými ľuďmi. Zna­mená to, že una­vení by ste boli aj po 12 ho­di­no­vom spánku.“

pe­xels.com

Čo teda mô­žete spra­viť na­bu­dúce, keď vám nie­kto po­vie, že je una­vený? Skúste si spo­me­núť na to, čo ste si práve pre­čí­tali a po­kúste sa  ísť „pod po­vrch“ tejto od­po­vede. Je daný člo­vek na­ozaj len fy­zicky una­vený, alebo na­ozaj po­tre­buje len viac spánku? Nie je una­vený psy­chicky, zo ži­vota, a ne­pot­re­buje vašu po­moc?

Ču­do­vali by ste sa, koľko z týchto ľudí by dalo čo­koľ­vek zato, aby si mali komu zo svo­jich po­ci­tov vy­roz­prá­vať. A možno im po­stačí len jedno ob­ja­tie. Ni­kdy ne­viete. V kaž­dom prí­pade, je dô­le­žité, aby ste ve­deli, že „byť una­vený“ ne­musí byť vždy v po­riadku.

zdroj: the­mighty.com

 

Komentáre