Keď máš po­cit, že člo­vek, kto­rého na­zý­vaš svo­jou lás­kou, ti nie je opo­rou, nez­dô­ve­ruje sa ti, po­čúva ťa, ale ne­vníma tvoje slová.. proste zdá sa ti, že ty ideš v tom vzťahu na plný plyn a ten druhý ide so za­tia­hnu­tou ruč­nou brz­dou.. tak aj keby to bol ten naj­väčší krá­sa­vec v ce­lej Európe s gen­tle­man­skými ná­vykmi ako zo sta­rej školy, z kto­rého by aj tvo­jej babke padla sánka, tak sa za­mysli.. lebo pekný môže byť koľko chce, ale keď ne­dá­vate do spo­loč­ného ži­vota obaja 100%, tak ti jeho krása je teda dosť na­hovno.. za­čneš sa cí­tiť ako to­ast bez ke­čupu alebo sa­cherka bez čo­ko­lá­do­vej po­levy – bude ti tam niečo pod­statné chý­bať. 

Zdroj foto: pe­xels

Ne­chá­pem, čo bolo na tom ťažké po­cho­piť. Po­ve­dala som ti už na za­čiatku, že ak so mnou chceš byť, tak buď. Ak nech­ceš, choď. Len ne­stoj vo dve­rách, lebo mi blo­ku­ješ pre­mávku. Zo­stal si. A čo ty vieš, koľko týp­kov by možno chcelo byť na tvo­jom mieste a ne­po­sie­rali by to každú chvíľu ako ty. Nie som od­ká­zaná na to, aby som kŕ­mila svoje srdce, dušu a hlavu tvo­jimi fa­loš­nými zby­toč­nými re­čič­kami a sľubmi do vetra.

Stále si mi do­ko­lečka roz­prá­val, aby som sa zme­nila. Že mám nad se­bou po­roz­mýš­ľať. Za­mys­lieť sa. Tak som to teda spra­vila. Za­mys­lela som sa. A áno. Mal si pravdu. Zmena bola po­trebná. Zme­nila som svoj stav zo za­daná na sin­gle. Lebo ver tomu, že rad­šej ne­bu­dem viac po­znať teba, ako keby som ne­mala spoz­ná­vať seba.

Bude to spo­čiatku bo­lieť. Aj mr­zieť. Ale člo­vek príde ča­som na to, že je lep­šie, keď nie­ktorí ľu­dia už nie sú sú­čas­ťou jeho ži­vota. Proste sme sa mali od seba niečo na­učiť, ale ne­mali sme vo hviez­dach na­pí­sané „títo dvaja sa budú zbož­ňo­vať do konca ži­vota v dob­rom aj zlom..“

zdroj: unsp­lash.com

Ale ľú­bila som ťa. Veľmi. A mys­lím, že v kú­tiku srdca aj vždy bu­dem. Ne­va­dilo ti, že ne­viem za­par­ko­vať ani to, že ob­čas sa sme­jem až kroch­kám. Smial si sa, keď som ti spra­vila na ve­čeru ja­ho­dové kned­líky z Lidla na­miesto svieč­ko­vej, čo si odo mňa zo srandy stále pý­tal. Ne­chal si mi pri filme po­sledný kú­sok tvo­jej ob­ľú­be­nej čo­ko­lády aj po­sledné deci vína vo fľaši. Mi­lo­vala som tieto ma­lič­kosti s te­bou. Ale už som viac ne­mohla. Ne­vlá­dala som zná­šať tú ne­is­totu či tu bu­deš pri mne a pre mňa aj zaj­tra.

Nie­kedy ro­bíš čo­koľ­vek, ale pre­stane to proste me­dzi vami dvomi fun­go­vať. A nie­kedy mô­žeš ro­biť čo­koľ­vek a ani po roz­chode to me­dzi vami fun­go­vať ne­pres­tane, ale ke­byže ste aj na­ďa­lej spolu, bola by to búrka s hro­mami a bles­kami.

Komentáre