Moja drahá..

Aku­rát je 03:11 a vo mne je toľko ne­vy­po­ve­da­ných slov, ktoré som jed­no­du­cho ne­stihla po­ve­dať. Možno to je tým ví­nom. Slad­kým. Ru­žo­vým. Presne ta­kým ako bol môj ži­vot. Ži­vot s ním. Nech­cela som znova pí­sať o ňom. Chcela som, aby už bol uzav­retá ka­pi­tola. Ro­bím na­ozaj všetko preto, aby tou uzav­re­tou ka­pi­to­lou bol. No prišla som na to, že kým zo seba ne­dos­ta­nem tú zlosť, ktorá sa vo mne kopí odo dňa nášho roz­chodu, ne­bu­dem šťastná.

Po­roz­prá­vam Ti prí­beh od toho dňa, kedy som be­hom chvíle prišla o to naj­dô­le­ži­tej­šie v mo­jom ži­vote..

Zni­čilo ma to. Po­to­pilo na dno a po­šlia­palo moju osob­nosť. Tvá­rila som sa sta­točne, hoci vnútri umrelo dievča, ktoré sa vi­delo do konca ži­vota v jeho ná­ručí. Ne­mala som ani tro­cha od­vahy po­ve­dať mu to. Je­diné, čo som spra­vila bolo, že zvyšnú seba hr­dosť som po­zbie­rala a od­išla. Pre­pla­kala som celú noc. Na­sle­du­júce dni boli pre mňa ho­tové peklo. Ni­kto ne­ve­del, čo sa stalo, hoci moje večne lesklé oči veľa pre­zrá­dzali.rozchodoofoto: thought­ca­ta­log.com

Cí­tila som sa po­ní­žená. Opus­tená. Zni­čená. Pane Bože, ďa­ku­jem za tie osoby, ktoré pri mne stáli. Možno sa Ti to bude zdať klišé, no po­viem Ti, bez nich by som tu ne­bola. Za­chrá­nili ma. Mala som sto chutí ukon­čiť tú bo­lesť. Že čo som tým chcela do­siah­nuť? Ne­viem.. Možno som mu chcela dať prí­ručku, že bezo mňa ne­bude šťastný. Možno som chcela aby mal po­cit vý­či­tiek, alebo mu len vrá­tiť všetku tú bo­lesť, ktorá ma za­živa za­bí­jala. Niečo viem ale presne. Chcela som to vzdať len kvôli nemu. Dnes už viem, že bola sla­bosť tak pre­mýš­ľať.

Na­sle­du­júce me­siace boli pre mňa ako vý­hra v lo­té­rií. Za­čali sme sa znova stre­tá­vať a mnou vládli vojny. Jedna strana chcela vy­hrať na­s­päť jeho srdce. A tá druhá zase slo­bodu. Bo­jo­vala som sama so se­bou a to ma ni­čilo. Po dl­hých chví­ľach, kedy som sa od­hod­lá­vala, či mu po­viem čo chcem a čo nie, roz­ho­dol on. Náš kon­takt z dňa na deň skon­čil.. Prišla som o neho dru­hý­krát. No čo je hor­šie, prišla som o seba.breakupfoto:thought­ca­ta­log.com

Cho­dila som bez duše. Bála som sa vy­jsť von, že ho znova uvi­dím. Šťast­ného. Bezo mňa. Ob­me­dzila som kon­takt s oko­lím, utápa sa v žiali. Na­mo­tá­vala som cha­la­nov, kto­rých som ne­mi­lo­sr­dne po­slala preč. Stalo sa zo mňa dievča, ktoré som ne­ná­vi­dela. Hnu­sila som sa sama sebe. Do­konca som bola od­porná aj na ľudí, ktorí si to ne­za­slú­žili. A tak, ako aj im, tak som ub­li­žo­vala aj sama sebe. Ne­jedla, ne­pila, ob­vi­ňo­vala sa a pla­kala.

Moja drahá.

Ne­ho­vo­rím Ti to len pre to, aby som uzav­rela ka­pi­tolu s náz­vom ON. Ho­vo­rím Ti to preto, pre­tože sa o teba bo­jím. Nech­cem aby si skon­čila tak ako ja. Na dne. Chcem, aby si z mo­jich chýb po­u­čila. Aby si NI­KDY ne­roz­mýš­ľala nad mu­če­ním sa­mej seba. Tá bo­lesť ti ho ne­vráti. Nič ti ho ne­vráti. Os­tali po ňom len spo­mienky a staré fotky.

Ako sa ho­vorí, každý člo­vek v na­šom ži­vote nás niečo na­učí. Vieš čo ma na­učil on? Mi­lo­vať. Jeho. Ro­dinu. Pria­te­ľov. Čas. Mla­dosť. No hlavne seba.

pp

pe­xels.com

Čas vy­rieši mnoho prob­lé­mov. Mô­žeš si byť istá, že raz to pre­stane bo­lieť. Ne­viem Ti po­ve­dať kedy. Možno po­tre­bu­ješ týž­deň. Možno me­siac, možno rok. Av­šak za ten čas znova spoz­náš toho na­jú­žas­nej­šieho, úp­rim­ného a naj­lás­ka­vej­šieho člo­veka – seba. A po­tom, keď sa náj­deš, náj­deš aj jeho. Muža, ktorý sa ne­bude hrať s tvo­jím srd­com.

Raz bu­deš šťastná. Ve­rím tomu. Ve­rím nám. Ver si. Mi­luj sa. Zbož­ňuj sa. Za­slú­žiš si nie­koho, kto bude tvoju lásku opä­to­vať. Ne­pot­re­bu­ješ vedľa seba člo­veka, ktorý si ťa ne­bude vá­žiť a brať vážne. Niečo Ti po­ra­dím dobre? Ni­kdy sa kvôli nie­komu ne­meň. Ostaň sama se­bou, taká aká si. Je­di­nečná, úžasná.

Komentáre