Každé ráno sto­jíme pol­ho­dinu pred zrkad­lom, na­ná­šame make-up, čis­tíme si zuby, kres­líme obo­čie, kul­mu­jeme vlasy a uis­ťu­jeme sa, že dnes znovu bu­deme vy­ze­rať tip-top. Mám pravdu, že?

Ako tam tak sto­jíme, hla­vou nám pre­behne nie­koľko myš­lie­nok typu: „Moja tvár je prí­liš dlhá, prí­liš okrúhla, gu­ľatá, mám vy­soké čelo a dnes ne­mám dobre vlasy. Ve­čer som za­budla vy­tr­hať obo­čie, a tá vy­rážka v strede čela, ach, to zase bude deň.“ Prečo to ro­bíme?

Foto: unsplash.com

Foto: unsp­lash.com

Prečo sa na seba ne­poz­rieme a ne­všim­neme si niečo, čo sa nám  na sebe páči? Prečo si ne­po­chvá­lime zuby alebo oči? Prečo si ne­pre­ho­díme vlasy po­nad ra­meno s ve­tou: „Si krásna, bez ohľadu na to, čo si mys­líš.“ Veď túto vetu tak často ho­vo­ríme svo­jej ka­moške. Prečo, keď sa v zrkadle po­zrieme na seba, tvr­díme niečo iné?

Te­raz čí­taj po­zorne.

Si ši­kovná. Silná. Si zá­bavná a kre­a­tívna. Si krásna. Máš mož­nosť zme­niť sa na čo­koľ­vek, čím chceš byť. Prečo si ne­sad­neš a ne­kon­fron­tu­ješ sa s jas­nou prav­dou, že aj ty si dô­le­žitá? Ty si dô­le­žitá.

Foto: unsplash.com

Foto: unsp­lash.com

Se­ba­ref­le­xia je zá­bavná vec, a to do­slova! Sto­jíme pred zrkad­lom a sú­dime všetko, čo na sebe vi­díme, škoda, že tam ne­mô­žeme vi­dieť aj to, čo si mys­líme. Na­šťas­tie naše myš­lienky mô­žeme vi­dieť na pa­pieri, alebo tu, te­raz, ako toto čí­taš. Se­ba­ref­le­xia je po­trebná a dô­le­žitá, no ča­sto­krát de­sivo po­ni­žu­júca. Takže, vezmi do ruky pero a píš.

Na­píš na pa­pie­riky tvoje myš­lienky, na­píš, čo si na sebe vá­žiš, čo sa ti páči a v čom si iná ako os­tatné diev­čatá, a po­lep tieto pa­pie­riky okolo rámu zrkadla, aby si tam zaj­tra ráno, vedľa svo­jej krás­nej tváre, mohla vi­dieť aj tvoje myš­lienky. Tvoje šťas­tie zá­visí na tebe, a je čas sa ráno zo­bu­diť s po­ci­tom, že si ob­klo­pená mys­le­ním, ktoré po­tre­bu­ješ. Je na čase, aby si sa stala pri­ori­tou svojho vlast­ného ži­vota.

Foto: unsplash.com

Foto: unsp­lash.com

Pro­sím, po­čú­vaj moje slová a ver mi, že mys­le­nie, ktoré vy­zerá, že ťa osla­buje a zvä­zuje, môže za­pá­liť niečo tak ne­pred­sta­vi­teľné hl­boko v tvo­jom vnútri, že po­stu­pom času si to vez­meš za svoje a ne­bude to pravda. Budú to po­city za­ko­re­nené hl­boko v tvo­jom vnútri, a keď budú ne­prav­divé, bude ťažké rásť a me­niť tvoju osob­nosť či sa­motné mys­le­nie.

Do­praj si všetko, čo si v ži­vote chcela. As­poň podľa mož­ností. Sľu­bu­jem, že keď sa zo­bu­díš v do­po­lud­ňaj­ších ho­di­nách a bu­deš čí­tať tie lás­kavé slová na pa­pie­ri­koch okolo tvojho zrkadla, za­mi­lu­ješ si svet okolo seba. Nie­kedy bu­deš mu­sieť pre­ko­nať veľa pre­ká­žok a ťaž­kostí, aby si na sebe sku­točne niečo ak­cep­to­vala či zme­nila. Ne­mô­žeš zme­niť to, čo si už uro­bila, ani to, čo sa už stalo. Ale mô­žeš zme­niť to, ako sa bu­deš po­ze­rať na bu­dúc­nosť, máš mož­nosť bu­do­vať niečo nád­herné a svetlé pre tvoju bu­dúc­nosť.

A za­čína to tým, čo si po­vieš vtedy, keď sa na seba po­zrieš ráno v zrkadle.

Komentáre