Nehľadám niekoho, kto by mi vedel vyplniť môj voľný čas. Ten si viem najefektívnejšie zaplniť ja sama.
Dospela som do štádia, kedy si začínam uvedomovať čo chcem. Čo potrebujem. Akého človeka pri sebe strpím, ba dokonca ho dokážem milovať. Moja dobrá kamarátka mi nedávno posunula jeden veľmi zaujímavý postreh:
„Vo vzťahu sú dôležité dve veci. Prvou je to, akú má chlap osobnosť, druhá je spôsob, akým sa k tebe správa.“
Často si k sebe vyberáme ľudí, pričom nám postačuje len jedna z týchto vecí. Človek, ktorý sa k nám dokáže správať úžasne, nás po lepšom zblížení až tak nezaujme, zatiaľ čo človek, ktorý nám úplne vyhovuje sa k nám správa nevhodne. Prečo by sme sa mali uspokojiť len s 50% ? V takých prípadoch klameme samé seba o tom, že polovica nám stačí. Muž, s ktorým si máme predstaviť podstatnú časť nášho života by naozaj mal spĺňať obe kritéria.
Nechcem chlapa, ktorý sa bude zaujímať v prvom rade o to ako vyzerám a až po tom o to ako sa v skutočnosti cítim. Možno, ho to v konečnom dôsledku zaujímať ani nebude. Nechcem povrchný vzťah, v ktorom sa budeme dookola rozprávať o tom ako sa máme a čo robíme. Nehľadám muža, ktorý zuteká, keď uvidí prvé problémy.
Už ma nezaujímajú povrchné rozhovory „o ničom“. Chcem vedieť, aké si bol dieťa. Rada by som poznala aký máš názor na život po živote, aký máš postoj k týraniu zvierat, či životu. Chcem vedieť, aké chyby si urobil a čo ťa v živote naučili. Chcela by som počuť o ľuďoch, ktorí ti prešli životom a niečo v ňom zanechali. Zaujímajú ma tvoje problémy, ktoré ti niekedy nedovolia v noci spať. Potrebujem vedieť, čo ťa rozveselí vo chvíľach, kedy sa všetko zdá strašné. Musím poznať tvoje hranice tolerancie. Chcem vidieť ako sa správaš k ľuďom. Aj k tým, z ktorých nebudeš mať nikdy úžitok. A rovnako chcem aby si tieto veci vedel aj ty o mne.
Som unavená z plytkých ľudí, ktorí nám do života neprinášajú žiadnu hĺbku. Chcem niekoho, kto zatrasie celým mojím vesmírom a ja budem vedieť, že je človek, ktorému sa oplatí venovať tak drahocenný čas.
