pexels.com

Večná téma. Naše babky sa nám sťažujú, aká je dnešná doba zlá a o pravej láske nie je ani počuť. Schádzame sa, rozvádzame sa, opúšťame, sľubujeme, sklameme. Sme nepoučiteľní.

Verím však, že i v dnešnej dobe sú ľudia, ktorí chcú zažiť ozajstnú lásku a snažia sa o ňu každý deň. No úprimne, zamýšľala si nad tým, aký je rozdiel medzi súčasnou láskou a láskou v minulosti? Ruku na srdce, veríš v lásku na celý život?

Ak áno, tak ti gratulujem a obdivujem ťa, pretože pri dnešných aférkach, rozvodoch a podvodoch dnes ťažko veriť na lásku. Tiež verím v to, že existujú ľudia, ktorí po prvom probléme neutekajú na úrad dať vypísané rozvodové papiere. Verím, že i ľudia, ktorí sú na istý čas od seba, pochopia a naučia sa. Verím, že i ľudia, ktorí majú svoje trápenia sa snažia o vzájomnú podporu.

zdroj: pexels.com

Minulosť. On a ona. Zoznámenie sa v kaviarni, na dedinskej veselici. Dopisy, pohľady, mladí, pár možností, ale v podstate predurčené povolanie. Žiadne hlboké sny, ale spokojnosť so životom. Svadba v 17 rokoch, ak nie aj skôr. Deti, práca, príjemný stereotyp.

Prítomnosť. On a ona. Zoznámenie sa na diskotéke väčšinou v podguráženom stave, cez fejsbúk, niekde na domácej oslave. Četovanie, volanie, rande v podnikoch, chaos, škola, možnosti, sny a plány, cestovanie. Deti po tridsiatke. Pochyby, či nečetuje s inou, lajky na fotkách, podozrievanie.

Samozrejme, nepíšem, že to platí u každého. Tak isto ako aj v minulosti, i v prítomnosti sú výnimky doby. Tak, ako ani dnes nie je láska jednoduchá, ani v minulosti to nebolo o nič ľahšie. Polemizovať o tom, ktorá láska mala viac prekážok a ktorá to nemala jednoduché, je asi zbytočnosť. Nesnažím sa hľadať chyby v tej dnešnej ani v láske z minulého storočia. Keď tak počúvame o láske našich mám a babiek, rozmýšľame, či by sme aj my dnes zvládli povolanie na vojnu a časté odlúčenia.

 

Myslím, že problém dnešnej lásky je ten, že máme veľa možností. Až príliš. Môžeme nastúpiť i dnes večer na vlak a ísť do Francúzska. Sme pohltení informáciami, môžme ísť do najbližšieho centra a kúpiť si to, po čom túžime. Môžme si slobodne plniť sny, zmiznúť na rok do Ameriky, môžme četovať, skajpovať a vieme čo urobil človek, ktorý žije na opačnej strane zemegule. Sme chaotickí, občas nevieme, čo chceme a nie sme si istí láskou. Nechcem radšej cestovať? Nie je to len zvyk? Naozaj sa chcem zaňho vydať? Nechcem byť úspešná a slávna?

zdroj: unplash.com

Možno práve tam je ten problém. V minulosti si ženy nemohli len tak vybrať cestovanie, len tak robiť to, čo ich baví alebo len tak byť nezávislé a spontánne. Konzervatívna spoločnosť vám chtiac, či nechtiac dávala najavo, akým smerom sa máte uberať. A vy ste sa prispôsobili. Boli ste spokojné. Mali ste deti, manžela, veľa práce a žiaden čas na rozmýšľanie, aké to mohlo byť, či ste správne, kde ste alebo či nechcete odísť. Proste ste milovali. Jeho, svoje deti a svoj život. Občas zúfalé, unavené, ale spokojné.

Je skvelé, že nám dnešná spoločnosť dovoľuje byť tým, kým chceme byť, máme veľa možností a príležitostí. No na jedno sa pri tom obrovskom chaose zabúda. Zabudlo sa na to najcennejšie. Na lásku. Na čo iné budeš spomínať, ak nie na lásku? Čo dáva väčší zmysel tvojmu životu, ak nie úprimná láska a ľudia v tvojom živote? Myslím, že dnešná doba by mala popracovať na citoch. Tých skutočných.

„Ak by si mohol vidieť svoj celý život od začiatku až po koniec, zmenil by si niečo?“

„Možno by som hovoril častejšie to, čo cítim.“

– Film Arrival (2016)

Toto sa oplatí čítať

Viac z kategórieDating