Uff.. Dobre, nádych – výdych. Je to ťažké povedať ti to. Mám totiž problém povedať ti to do očí. Preto to píšem. Dúfam, že si to prečítaš.

Spoznali sme sa v čase, kedy som bola najšťastnejší človek. Mala som všetko. Priateľa, ktorého som milovala. Milujúcu rodinu. Úžasných priateľov. Mala som jednoducho všetko. Teda, aspoň som si to myslela.

unsplash.com

Bol si človek, ktorý okamžite upútal moju pozornosť. Vyčaril mi úsmev na tvári. Nechápala som, prečo dokážem byť k niekomu úplne cudziemu taká úprimná. Niečo mi hovorilo, že teba v mojom živote potrebujem. Ani nevieš, ako ma to vystrašilo. Prečo sa to deje? Zrazu som mala potrebu povedať všetko čo sa stalo práve tebe. Počúval si moje zážitky a nijako si sa nepohoršoval nad nimi. Za čo ťa obdivujem, vieš o tom? Obdivujem, ako to so mnou zvládaš. Byť tebou, hneď zutekám. Už si zistil, aká som komplikovaná. Ako sa dokážem vytočiť behom sekundy. Ako ma tvoj úsmev dokáže rozveseliť. A tie oči? Oh.

Pamätám si na ten deň, kedy si spoznal aj moju citlivú stránku. Donútil si ma usmiať sa v tých najhorších chvíľach. Bol si jediný komu sa to podarilo. Nútil si ma žiť. Naučiť sa žiť s bolesťou a mať po svojom boku skutočných priateľov. Presne takých, ako si ty. Dlhú dobu som rozmýšľala nad tým, či to takto malo byť. Ako keby niekto chcel, aby si sa práve ty stal súčasťou môjho života. Osud? Neviem. Na tú odpoveď prídeme neskôr.

pixabay.com

Je 02:20. Vyšla som na balkón a pozerala sa na oblohu. Ako v ten deň, kedy sme sa spoznali. Cítim, že to takto malo byť. Niečo malo skončiť, aby niečo začalo. Uvedomila som si, že nech je život akokoľvek hrubý, musím ísť ďalej. Vážim si každú chvíľu. Žiť je nádherné! Naozaj sa chceme trápiť minulosťou? Alebo tým, čo si kto o nás myslí? Kedy sa ľudstvo znížilo na takúto úroveň? Máme celý život pred sebou. Nebojme sa robiť veci tak, ako ich my chceme.

Chceš ísť za svojím snom? CHOĎ!

Chceš tancovať bosá v daždi? TANCUJ!

Chceš plakať? PLAČ

Chceš sa kričať? KRIČ! 

Chceš byť sama sebou? BUĎ!

A tebe poklad, tebe chcem povedať obrovské ďakujem. Ani nevieš, ako veľa si mi do života priniesol. Od toho dňa, kedy si ma prišiel čakať na vlak, od vtedy si vážim žiť!