Uff.. Dobre, ná­dych – vý­dych. Je to ťažké po­ve­dať ti to. Mám to­tiž prob­lém po­ve­dať ti to do očí. Preto to pí­šem. Dú­fam, že si to pre­čí­taš.

Spoz­nali sme sa v čase, kedy som bola naj­šťast­nejší člo­vek. Mala som všetko. Pria­teľa, kto­rého som mi­lo­vala. Mi­lu­júcu ro­dinu. Úžas­ných pria­te­ľov. Mala som jed­no­du­cho všetko. Teda, as­poň som si to mys­lela.

unsp­lash.com

Bol si člo­vek, ktorý okam­žite upú­tal moju po­zor­nosť. Vy­ča­ril mi úsmev na tvári. Ne­chá­pala som, prečo do­ká­žem byť k nie­komu úplne cu­dziemu taká úp­rimná. Niečo mi ho­vo­rilo, že teba v mo­jom ži­vote po­tre­bu­jem. Ani ne­vieš, ako ma to vy­stra­šilo. Prečo sa to deje? Zrazu som mala po­trebu po­ve­dať všetko čo sa stalo práve tebe. Po­čú­val si moje zá­žitky a ni­jako si sa ne­po­hor­šo­val nad nimi. Za čo ťa ob­di­vu­jem, vieš o tom? Ob­di­vu­jem, ako to so mnou zvlá­daš. Byť te­bou, hneď zu­te­kám. Už si zis­til, aká som kom­pli­ko­vaná. Ako sa do­ká­žem vy­to­čiť be­hom se­kundy. Ako ma tvoj úsmev do­káže roz­ve­se­liť. A tie oči? Oh.

Pa­mä­tám si na ten deň, kedy si spoz­nal aj moju cit­livú stránku. Do­nú­til si ma usmiať sa v tých naj­hor­ších chví­ľach. Bol si je­diný komu sa to po­da­rilo. Nú­til si ma žiť. Na­učiť sa žiť s bo­les­ťou a mať po svo­jom boku sku­toč­ných pria­te­ľov. Presne ta­kých, ako si ty. Dlhú dobu som roz­mýš­ľala nad tým, či to takto malo byť. Ako keby nie­kto chcel, aby si sa práve ty stal sú­čas­ťou môjho ži­vota. Osud? Ne­viem. Na tú od­po­veď prí­deme ne­skôr.

pi­xa­bay.com

Je 02:20. Vy­šla som na bal­kón a po­ze­rala sa na ob­lohu. Ako v ten deň, kedy sme sa spoz­nali. Cí­tim, že to takto malo byť. Niečo malo skon­čiť, aby niečo za­čalo. Uve­do­mila som si, že nech je ži­vot ako­koľ­vek hrubý, mu­sím ísť ďa­lej. Vá­žim si každú chvíľu. Žiť je nád­herné! Na­ozaj sa chceme trá­piť mi­nu­los­ťou? Alebo tým, čo si kto o nás myslí? Kedy sa ľud­stvo zní­žilo na ta­kúto úro­veň? Máme celý ži­vot pred se­bou. Ne­bojme sa ro­biť veci tak, ako ich my chceme.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Chceš ísť za svo­jím snom? CHOĎ!

Chceš tan­co­vať bosá v daždi? TAN­CUJ!

Chceš pla­kať? PLAČ

Chceš sa kri­čať? KRIČ! 

Chceš byť sama se­bou? BUĎ!

 

A tebe po­klad, tebe chcem po­ve­dať ob­rov­ské ďa­ku­jem. Ani ne­vieš, ako veľa si mi do ži­vota pri­nie­sol. Od toho dňa, kedy si ma pri­šiel ča­kať na vlak, od vtedy si vá­žim žiť! 

Komentáre