Ja viem. Je to ťažké. Vstať, po­zbie­rať sa a ísť od­znova.  Tvoje sny sa roz­padli na prach a všetko, čo mu si ve­rila, je preč.  Bolí ťa to, ale vieš, že treba ísť ďa­lej. Po­kra­čo­vať aj bez toho.

Za­žila som to. Nie­koľ­ko­krát.  Padla som.  Vra­zili mi nôž do chrbta. O tej bo­lesti ti ne­mu­sím ho­vo­riť, ale ve­dela som, že jed­ného dňa tá bo­lesť prejde.  Za­me­rala som sa na to, čo mi ide naj­lep­šie. Na pí­sa­nie. V ča­soch, ako boli tieto, som sa vy­pí­sala. Vy­pí­sala som svoje po­city, všetko dala na pa­pier. A pa­pier po­tom za­ho­dila.

Dnes, o niečo do­spe­lej­šia, viem, že to nie je také jed­no­du­ché. Pa­pier síce za­ho­díš, ale myš­lienky v hlave ti ostanú.  Ale, aby som ťa  úplne ne­kla­mala, stále to ro­bím. Pa­pier, ktorý za­žil moje slzy a moju bo­lesť, skr­čím do lop­tičky a za­ho­dím. Aj keď mi to ne­po­môže.  Cí­tim sa o niečo lep­šie.

emilia_clarke_15-hd

pe­xels.com

Te­raz už viem aj to, že každý ten pád, každá rana mala svoj dô­vod.  Ni­kdy som to ne­vi­dela hneď a nech­cem ťa kla­mať, ale ani ty to nez­ba­dáš.  Bu­deš si mu­sieť prejsť dlhú cestu plnú tŕ­ňov, ale sľu­bu­jem, že na konci tej cesty uvi­díš zmy­sel. Na konci tej cesty sa usme­ješ aj na toho naj­väč­šieho ne­praj­níka, aby si mu do­ká­zala, že ty stále ži­ješ a ideš si po to, čo ti patrí aj cez to zlé.

Dnes viem, že všetko v mo­jom ži­vote sa deje z ne­ja­kého dô­vodu.  Aj to zlé, aj to dobré. Aj stret­nu­tia ľudí ná­hod­ných, ale aj ta­kých, ktorí mali môj ži­vot o niečo obo­ha­tiť.  Aj od­chody, ktoré  sem tam za­bo­lia.  Každý pád, ale aj každý úspech.  Všetko si to pa­mä­tám. A ni­kdy na to ne­za­bud­nem, ale ži­vot ide ďa­lej a ja svoj ži­vot mi­lu­jem. Aj s ra­nami, ktoré sem tam do­sta­nem.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Takže, ak si práve na dne, usmej sa, dievča. 🙂  Tvoj ži­vot je krásny aj na­priek tma­vým dňom. 

Komentáre