Čí­tam si naše staré správy, pre­tože sa ne­do­ká­žem do­nú­tiť vy­ma­zať ich. Bolo by to ako pri­pus­te­nie si po­rážky. Akoby som ťa ofi­ciálne ne­chala ísť – a na to ešte nie som pri­pra­vená. Nech­cem ťa do­stať preč z môjho ži­vota. Nech­cem vy­ma­zať všetky stopy tvo­jej exis­ten­cie. Od­mie­tam za­bud­núť na to, ako som sa kvôli tebe cí­tila.

Stále si čí­tam naše správy, pre­tože dú­fam, že náj­dem dô­vody toho, prečo si od­išiel. Hľa­dám ko­niec. Dô­vod, prečo si mi ub­lí­žil. Strá­cam svoj čas hľa­da­ním skry­tých ná­zna­kov v tvo­jich ve­tách, pre­tože zmena tvojho sprá­va­nia ne­mohla na­stať len tak z ni­čoho.

Stále si čí­tam naše správy, pre­tože mi chý­baš viac ako si do­ká­žem pri­pus­tiť. Viem, že je zlý ná­pad na­pí­sať ti a pri­blí­že­nie sa k tebe cez tvoje správy je prí­jem­nou ve­cou. Na chvíľu mi to dá po­cit, že ťa mám blízko seba a ni­kdy sa me­dzi nami nič ne­stalo.

zdroj: pe­xels.com

Stále si čí­tam naše správy, pre­tože tu je stále časť mňa, ktorá si myslí, že si znovu náj­deme cestu k sebe. Nech­cem vy­ma­zať naše staré roz­ho­vory, pre­tože by sme sa na ne mohli po­zrieť v bu­dúc­nosti a za­smiať sa. Možno si ich bu­deme schopní pre­čí­tať a po­roz­prá­vať sa o tom, čo sme si mys­leli, keď sme ich po­sie­lali.

Stále si čí­tam naše správy, pre­tože mi pri­po­mí­najú, že nie som blá­zon. To, že me­dzi nami nie­kedy niečo bolo, je sku­točné. Ne­bolo to všetko len v mo­jej hlave. To, čo si mi na­pí­sal do­ka­zuje, že si ku mne tiež niečo cí­til. Do­ka­zujú, že to ne­bolo vždy len jed­no­stranné.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Stále si čí­tam naše správy, pre­tože je ľah­šie pred­stie­rať, než če­liť re­a­lite. Na­miesto toho, aby som si po­ve­dala, že si preč, že sa ni­kdy ne­vrá­tiš, sa po­kú­šam spo­me­núť si na po­cit, ktorý si mi dal pred­tým, ako šlo všetko z kopca. Spô­sob, akým sa mi oči rozs­vie­tili, keď sa tvoje meno zo­bra­zilo na mo­jej ob­ra­zovke.

Kto som, ak nie zlo­me­ným diev­ča­ťom, ktoré píše? Kto som, keď ťa už ne­mi­lu­jem? Kto som, ak ma už strata teba ne­bolí? Kto som bez kúska môjho srdca, ktoré pat­rilo tebe?

Možno som vy­stra­šená, pre­tože ne­viem, čo zna­mená byť mnou bez teba po mo­jom boku, v mysli alebo v snoch. Možno sa bo­jím, že láska, ktorú sme spo­ločne zdie­ľali je ofi­ciálne preč, ale te­raz to už ne­cí­tim. A možno sa len bo­jím dňa, kedy o tebe už vô­bec ne­bu­dem pre­mýš­ľať.

Komentáre