Keď sa po­vie ,,film, podľa sku­toč­nej uda­losti,“ na­padne nám ho­ror alebo do­ku­ment. V tomto zo­zname 20 fil­mov, ktoré si po­chva­lujú ako kri­tici, tak aj di­váci, sa však na­chá­dzajú filmy ma­pu­júce sku­toč­ných ľudí so srd­cer­vú­cimi prí­behmi a sku­točné uda­losti, ktoré nám tla­čia do očí slzy. Tieto zau­jí­mavé prí­behy sa stali in­špi­rá­ciou pre skvelé filmy a tie skvelé filmy zase in­špi­rá­ciou pre nás.

Filmy sú v dneš­nej dobe za­ru­če­ným zdro­jom zá­bavy a re­laxu. Nie­kedy nás ohro­mia svo­jím prí­be­hom, stiahnu nás do deja a my 2 ho­diny se­díme so za­ta­je­ným dy­chom. Ino­kedy sa tra­sieme nad stra­ši­del­ným prí­be­hom a mod­líme sa, aby nás v noci ne­prišlo na­pad­núť akési po­dobné mon­štrum z ho­roru, ktorý sme pred­tým vi­deli. Pri nie­kto­rých fil­moch žmo­líme ser­vítky, pla­čeme a lá­du­jeme sa čo­ko­lá­dou, pre­tože sú až prí­liš smutné a pra­cujú s na­šimi po­citmi, akoby po­znali naše slabé miesta. A pri iných fil­moch sa sme­jeme nad vtip­nou de­jo­vou lí­niou a mi­lu­jeme hu­morné po­stavy, vďaka kto­rým sa cí­time omnoho šťast­nej­šími, ako pred po­zre­tím.

Všetky naše emó­cie, ktoré sa po­čas filmu uka­zujú a strie­dajú, sú dô­sled­kom skve­lej práce re­ži­séra, sce­ná­ris­tov, her­cov a mno­hých ďal­ších ta­len­to­va­ných ľudí. No nie­kedy za fil­mom stojí aj nie­kto iný, nie­kto, kto sa k fil­már­skemu ume­niu ne­prik­láňa a často sa s ním ni­kdy ani ne­stre­tol. A to člo­vek, o kto­rom kon­krétny film je.

Zvy­čajne, keď na­ra­zíme na film, za kto­rým stojí ne­jaký tento člo­vek, sa naše emó­cie nie­koľ­ko­krát zná­so­bia. Pre­tože ako­náhle sa na ko­niec alebo za­čia­tok filmu uve­die, že je prí­beh za­lo­žený na sku­toč­ných uda­los­tiach, sa ideme zbláz­niť z toho, že všetko, čo sme vi­deli na ob­ra­zovke, sa stalo aj v sku­toč­nom ži­vote.

 

Nie­ktoré filmy, na­to­čené podľa sku­toč­ných uda­lostí sú možno ne­do­tia­hnuté do konca (hlavne, keď sa jedná o ne­vy­rie­šené prí­pady), no mnohé pat­ria me­dzi veľmi uzná­vané a fil­mo­vou aka­dé­miou oce­ňo­vané kúsky. A na tom, či opi­sujú svet ved­cov, umel­cov, alebo len oby­čaj­ných ľudí, ktorí do­siahli v ži­vote veľké veci, ne­zá­leží. Prí­kla­dom je skvelý film Te­ória všet­kého, ktorý bol oce­nený Os­ca­rom za naj­lepší po­daný vý­kon v muž­skej úlohe alebo Pia­nista so skve­lým Ad­rie­nom Bro­dym v hlav­nej úlohe, ktorý má na svo­jom konte hneď 3 oce­ne­nia fil­mo­vej aka­dé­mie.

V na­sle­du­jú­com zo­zname fil­mov, ktoré boli za­lo­žené na sku­toč­ných prí­be­hoch a uda­los­tiach, sa na­chá­dzajú kri­tikmi a di­vákmi ospe­vo­vané diela, na ktoré sa po ich zhliad­nutí dá len ťažko za­bud­núť.

1. Lion (2016)

Film roz­práva prí­beh Sa­ro­ona Brier­le­yho, 36-roč­ného Inda, ktorý väč­šinu svojho ži­vota pre­žil v Aus­trá­lii. Na­ro­dil sa v roku 1981, jeho otec ho opus­til krátko po na­ro­dení a on sa mu­sel so svo­jimi 2 bratmi – Gud­duom a Kal­luom a ma­mou pre­tĺkať tak­mer bez pe­ňazí a jedla. Keď mal 5 ro­kov, od­išiel so svo­jím star­ším bra­tom Gud­duom  na že­lez­ničnú sta­nicu, aby zís­kali ne­jaké pe­niaze a jedlo. Spolu na­sadli na vlak z Khan­dwy do Bur­han­puru, 70 ki­lo­met­rov na juh. Keď vlak za­sta­vil v meste, Sa­roo od vy­čer­pa­nia za­spal na la­vičke na ná­stu­pišti. Guddu po­žia­dal Sa­ro­ona, aby ho po­čkal a sľú­bil mu, že sa čo­skoro vráti. Zmi­zol a 5-ročný Sa­roo ne­tu­šil, že ho vidí po­sled­ný­krát.

Keď sa Sa­roo zo­bu­dil a zis­til, že Guddu sa ne­vrá­til, roz­ho­dol sa na­stú­piť na pri­sta­vený vlak, pre­tože si mys­lel, že jeho brat je v ňom. A jeho ne­uve­ri­teľná cesta sa za­čala. Nie­koľo dní ces­to­val vo va­góne a ne­tu­šil, kam mieri. A keď vlak ko­nečne za­stal v Kal­kate, ne­tu­šil, že bol 1500 ki­lo­met­rov od svojho do­mova. Sa­ro­ona na­šli a od­viedli na po­lí­ciu, kde ho za­pí­sali ako stra­tené dieťa. Po­slali ho ho si­ro­tinca a ne­skôr si ho adop­to­val pár z Aus­trá­lie.

Sa­roo vy­rás­tol v Ho­barte a štu­do­val ob­chod­níc­tvo. Ako do­spelý však strá­vil vše­tok svoj čas hľa­da­ním svo­jej bio­lo­gic­kej ro­diny. A vďaka re­vo­luč­ným tech­no­ló­giám Go­ogle a svojmu od­hod­la­niu sa mu to v roku 2012 aj po­da­rilo. Na­šiel svoju mamu a do­zve­del sa krutú pravdu o smrti svojho star­šieho brata, ktorý zo­mrel v čase, keď v po­koji spal na ná­stu­pišti. V roku 2013 Sa­roo na­pí­sal knihu a v roku 2016 podľa jeho prí­behu na­to­čili film, ktorý bol no­mi­no­vaný na 6 cien fil­mo­vej aka­dé­mie.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=-RNI9o06vqo?fe­a­ture=oem­bed]

2. Schind­le­rov zo­znam (1993)

7 Os­carmi oce­nená ne­mi­lo­srdná dráma o ho­lo­kauste roz­práva prí­beh to­vár­nika Os­kara Schind­lera. Po vy­puk­nutí 2. sve­to­vej vojny v to­várni, ktorá bola v rámci ari­zač­ných opat­rení zha­baná Ži­dom, za­čal Schind­ler, v tej dobe člen na­cis­tic­kej strany, vy­rá­bať smal­tové vý­robky. V tejto to­várni za­mest­ná­val pri­bližne 1000 ro­bot­ní­kov, pri­čom asi po­lo­vicu tvo­rili Ži­dia z Kra­kov­ského geta. Spo­čiatku mu na ne­ľud­skom za­ob­chá­dzaní so Židmi ne­zá­le­žalo, hlavný pre neho bol ob­chod, no ne­skôr ho za­čalo hrýzť sve­do­mie. Po bru­tál­nej lik­vi­dá­cii Kra­kov­ského geta v roku 1943 sa však jeho po­stoj de­fi­ni­tívne zme­nil a roz­ho­dol sa svo­jich ži­dov­ských ro­bot­ní­kov chrá­niť a z jeho to­várne sa po­stu­pom času stalo akési úto­čisko Ži­dov.

Os­kar Schind­ler za­chrá­nil vyše 1200 Ži­dov pred is­tou smr­ťou a bol mu ude­lený ti­tul Spra­vod­livý me­dzi ná­rodmi. V roku 1993 Stie­ven Spiel­berg na­krú­til o tomto vý­znam­nom člo­veku film, v kto­rom si za­hrali také hviezdy ako Liam Ne­eson, Ben Kings­ley alebo Ralph Fien­nes.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=gG22XNht­noY?fe­a­ture=oem­bed]

3. Útek zo Si­bíri (2010)

Tento film po­pi­suje útek me­dzi­ná­rod­nej sku­piny väz­ňov z rus­kého pra­cov­ného tá­bora, ktorý sa odo­hral v roku 1940. Re­ži­sér opi­suje prí­beh, v kto­rom túžba pre­žiť je sil­nej­šia, ako strach a únava. Sku­pinka 7 ute­čen­cov mala pred se­bou dlhú cestu plnú ne­bez­pe­čen­stva. Ne­mali čo jesť, boli vy­čer­paní, de­hyd­ra­to­vaní a mu­seli bo­jo­vať sami so se­bou vo svo­jich mys­liach. Krutý film, ktorý ur­čite nie je pre slabé ža­lúdky, opi­suje jednu z naj­ťaž­ších a naj­dl­h­ších ciest, na akej sa mo­hol člo­vek kedy ocit­núť. No tú cestu ne­ro­bili dl­hou ki­lo­metre.

Sku­pinka od­váž­nych a sú­dr­ž­ných pria­te­ľov pre­šla okolo 6500 ki­lo­met­rov pešo a mu­sela če­liť ta­kým pre­káž­kam, ako bola Trans­si­bír­ska ma­gis­trála alebo púšť Gobi. Film je za­lo­žený na pa­mä­tiach Sla­wo­mira Ra­wicza, ktorý v roku 1942 s ďal­šími 4 pre­živší pre­ko­nal 11 me­sia­cov únav­ného pu­to­va­nia cez nie­koľko štá­tov.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=87kezJT­pyMI?fe­a­ture=oem­bed]

4. Ok­tób­rové nebo (1999)

Ho­mer Hick­man sa na­ro­dil vo Vir­gi­nii a už ako dieťa mal bujnú fan­tá­ziu. Keď jed­ného dňa za­hlia­dol na ob­lohe prvú so­viet­sku dru­žicu Sput­nik, nadchlo ho to tak, že sa za­čal zau­jí­mať o ra­kety. Spolu so svo­jimi 3 ka­ma­rátmi sa roz­hodli za­čať kon­štru­ovať ama­tér­ske ra­kety, ale väč­šina pr­vých po­ku­sov bola ne­ús­pešná. Ne­vy­da­rené ra­kety, ktoré buď ne­vz­lietli alebo vzlietli až prí­liš a vy­stra­šili po­lo­vicu jeho su­se­dov, ho na­viedli k štu­do­va­niu fy­ziky, ché­mie a ma­te­ma­tiky. A ne­skôr sa sku­pinke 4 ná­dej­ných ra­ke­to­vých in­ži­nie­rov vďaka na­štu­do­va­ným po­znat­kom sku­točne po­da­rilo zo­stro­jiť funkčný mo­del ra­kety, ktorá le­tela rovno a ni­koho z oby­va­te­ľov mesta, kde žili, ne­o­hro­zila. Ho­mer Hick­man sa so svo­jimi pria­teľmi roz­ho­dol pri­hlá­siť sa do me­dzi­štát­nej sú­ťaže mla­dých tech­ni­kov, kto­rej ví­ťazs­tvo im malo pri­viesť ru­žovú bu­dúc­nosť.

Per­fektný film s Jac­kom Gyl­len­ha­a­lom v hlav­nej úlohe roz­práva prí­beh mla­dého chlapca, ktorý sa ne­bál ísť za svo­jím snom a ne­vzdal sa ani po nie­koľ­kých ne­ús­pe­choch. A aj na­priek tomu, že mu ne­ve­rila naj­dô­le­ži­tej­šia osoba v ži­vote chlapca, jeho vlastný otec, sa Ho­mer svojho sna ne­vzdal, ne­zme­nil ho a stal sa ná­vrhá­rom koz­mic­kých ra­kiet pre agen­túru NASA.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=zxJQgYP­XjN4?fe­a­ture=oem­bed]

5. Orol Ed­die (2016)

Pierre de Cou­ber­tine, za­kla­da­teľ no­vo­do­bých olym­pij­ských hier, sám po­ve­dal: ,,Dô­le­žité nie je vy­hrať, ale zú­čast­niť sa.”  Toto heslo brit­ský špor­to­vec Ed­die Edwards zo­bral až prí­liš vážne.

V roku 1988 svet spoz­nal Orla Ed­dieho, mla­dého Brita, ktorý sa už od svojho út­leho det­stva tú­žil stať olym­pij­ským špor­tov­com. Jeho veľký sen mal však je­den zádr­hel. Ne­mal ta­lent ani na je­den šport. A keďže bol mi­zerný úplne vo všet­kom, roz­ho­dol sa sú­ťa­žiť v skoku na ly­žiach, pre­tože Veľká Bri­tá­nia ne­mala sko­kana ani jed­ného.

Na maj­strov­stvách sveta v roku 1987 sa pred­sta­vil pr­vý­krát a zís­kal pre­zývku Lie­ta­júci Orolalebo tiež Orol Ed­die. Mal za se­bou len 1 rok tré­ningu, čo sa pod­pí­salo aj na jeho umiest­není – skon­čil po­sledný. Ale keďže sa iný Brit na sko­kan­ský mos­tík ne­od­vá­žil vy­stú­piť, Ed­die si ľahko spl­nil svoj sen a oci­tol sa pod pia­timi kruhmi v Cal­gary.

Aj na­priek tomu, že ská­kať ne­ve­del, že bol stále na po­sled­ných mies­tach, a že si z neho mnoho pro­fe­si­onál­nych špor­tov­cov ro­bilo srandu, sa Ed­die stal vzo­rom pre mno­hých ľudí a na­job­ľú­be­nej­šou oso­bou Veľ­kej Bri­tá­nie od čias Be­at­les.

Film vy­z­dvi­huje hod­notu pria­teľ­stva me­dzi Ed­diem a jeho tré­ne­rom, od­vahy a sily ne­vzdať sa. A aj keď Orol Ed­die  olym­pij­ské hry ne­vyh­ral, stal sa dô­le­ži­tým prí­kla­dom, že sa svo­jich snov ne­smieme vzdať, aj keď pred nami stojí ho­ci­jaká pre­kážka. Po­kojne aj to, že ne­máme ani štipku ta­lentu.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=hy­zQj­VU­mIxk?fe­a­ture=oem­bed]

6. V za­jatí rých­losti (2005)

Ant­hony Hop­kins si za­hral v ďal­šom vý­znam­nom filme, ktorý nám pri­po­mína dô­le­ži­tosť ne­vzdať sa na ceste za svo­jím snom. Burt Munro bol No­vo­zé­lan­ďaň, ktorý ako 68-ročný na 47-roč­nom mo­to­cykli pre­ko­nal sve­tový re­kord a na­sta­vil latku tak vy­soko, že ho ešte stále ni­kto ne­pre­ko­nal.

Vyše 40 ro­kov opra­vo­val svoj mo­to­cy­kel z roku 1920 a po­tom sa na ňom vy­dal na cestu k soľ­ným ja­ze­rám v Bon­ne­ville v ame­ric­kom Utahu. V roku 1967 si tak spl­nil svoj ob­rov­ský sen a stal sa naj­rých­lej­ším jazd­com na mo­to­cykli. Burt Munro sa stal jed­ným z ďal­ších vý­znam­ných osob­ností, kto­rých in­špi­ra­tívne prí­behy nám kaž­do­denne pri­po­mí­najú, že vzdať sa je to naj­hor­šie, čo mô­žeme kedy spra­viť.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=02Yy1vi­hIKs?fe­a­ture=oem­bed]

7. Útek do di­vo­činy (2007)

Mal 22, keď do­štu­do­val vy­sokú školu a navždy zme­nil svoj spô­sob ži­vota. Už v det­stve bol iný, inak roz­mýš­ľal, inak sa sprá­val. Mi­lo­val prí­rodu a hlasné ulice miest ho zne­chu­co­vali. Keď do­spel a do­kon­čil školu, roz­ho­dol sa ne­stať sa oby­čaj­nou ry­bou, ktorá pláva po prúde s os­tat­nými. Zme­nil sa, zme­nil svoj štýl ži­vota a zme­nil jednu celú ge­ne­rá­ciu Ame­ri­ča­nov.

Chris­top­her Mc­Cand­less žil vo Vir­gí­nii, štu­do­val na Emory Uni­ver­sity a bol per­fekt­ným pro­to­ty­pom mo­der­ného člo­veka. V roku 1990 sa však vzdal, da­ro­val väč­šinu svo­jich úspor cha­rite a vy­dal sa na­prieč Se­ver­nej Ame­rike. V roku 1992 sa do­stal na Al­jašku. Po­sled­ný­krát ho na­živo vi­deli 28. ap­ríla 1992. Zmi­zol na nie­koľko me­sia­cov, ni­kto o ňom nič ne­ve­del a vy­ze­ralo to, že sa pre­pa­dol pod zem. No 9. sep­tem­bra 1992 sa naj­hor­šie obavy po­tvr­dili a tohto in­špi­ra­tív­neho, len 24-roč­ného muža, na­šli mŕt­veho.

Útek do di­vo­činy sa za­pí­sal do his­tó­rie ki­ne­ma­to­gra­fie, bol no­mi­no­vaný na 2 ceny aka­dé­mie a zme­nil mys­le­nie mno­hých ľudí. Silný prí­beh sil­ného muža uka­zuje, že naše sny sa ne­mu­sia tý­kať len hmot­ných vecí a úspe­chov, a že na to, aby sme boli šťastní, stačí sku­točne málo. Pri­po­mína nám hod­notu slo­body a ne­zá­vis­losti.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=g7ArZ7VD-QQ?fe­a­ture=oem­bed]

8. Di­vo­čina (2014)

Nie­kedy sa cí­time una­vene, otrá­vene a slabo. Aby sa nám uľa­vilo, po­no­ríme sa do ho­rú­cej vane, po­spíme si, pre­čí­tame dobrú knižku či po­zrieme skvelý film. Che­ryl Stra­y­edová však ani jednu z týchto vecí ne­spra­vila. Po náh­lej smrti matky a roz­pade man­žels­tva do jej ži­vota vstú­pia drogy a zná­mosti na jednu noc. A na­ko­niec, keď je Che­ryl už ma­xi­málne vy­čer­paná, sa roz­hodne zdo­lať bez ab­so­lút­nych skú­se­ností, len s veľ­kým ba­to­hom, vy­so­ko­hor­skú trasu dlhú 1770 ki­lo­met­rov, ktorá je naj­dl­h­šou a naj­di­vo­kej­šou ces­tou v ce­lej Ame­rike. Che­ryl sa nie­koľ­ko­krát po­čas svo­jej cesty ocitla na dne síl, časť trasy do­konca pre­šla len s jed­nou to­pán­kou, za­žila vy­soké ho­rú­čavy, ale aj mra­zivé zimy.

Prí­beh, ktorý roz­práva o sa­mot­nom dne ľud­skej sily, o od­hod­laní, sa­mote a zno­vuz­ro­dení, by si mal po­zrieť každý člo­vek, ktorý sa cíti stra­tený a na ab­so­lút­nom dne. Uka­zuje nám, že mu­síme po­cho­piť a pre­ko­nať sa­mého seba, aby sme na­šli našu stra­tenú silu a do­ká­zali sko­liť aj tie naj­hor­šie si­tu­ácie.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=tn2-GSqPyl0?fe­a­ture=oem­bed]

9. Kód Enigmy (2015)

Prí­beh Alana Tu­ringa po­zná každý po­čí­ta­čový fa­na­tik a zna­lec 2. sve­to­vej vojny. Tento muž sa pre­slá­vil hneď nie­koľ­kými skut­kami. Bol vý­znam­ným ma­te­ma­ti­kom, lo­gi­kom, po­lo­žil zá­klady po­čí­ta­čo­vej tech­no­ló­gie a do­po­mo­hol k ví­ťazs­tvu spo­jen­cov proti na­cis­tic­kému Ne­mecku. Pre­lo­mil kód Enigmy, ne­mec­kého prí­stroja, ktorý šif­ro­val správy na­cis­tov a vlastne len vďaka nemu si te­raz mô­žete pre­čí­tať tento člá­nok na in­ter­nete.

Alan Tu­ring bol jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších ľudí svo­jej doby a s po­mo­cou svo­jej ge­niál­nej mysle skrá­til 2. sve­tovú vojnu o 4 roky a za­chrá­nil vyše 100 000 ži­vo­tov. No aj na­priek všet­kému vý­znam­nému, čo tento muž za svoj ži­vot vy­ko­nal, ho pos­tihla ži­votná tra­gé­dia. Alan Tu­ring bol po skon­čení vojny od­sú­dený kvôli inej se­xu­ál­nej orien­tá­cii a bola mu na­ria­dená hor­mo­nálna liečba – che­mická kas­trá­cia. V roku 1954, kedy mal 41 ro­kov, tento voj­nový hr­dina, vý­znamný ma­te­ma­tik a tech­nik, spá­chal kvôli svojmu smut­nému osudu sa­mov­raždu.

Ľud­stvo sa k to­muto ne­zvy­čaj­nému, in­te­li­gent­nému a hlavne inému mu­žovi za­cho­valo sku­točne zle a ne­spra­vod­livo. Aj na­priek tomu, čím všet­kým to­muto svetu pris­pel, bol od­sú­dený prak­ticky na smrť.

Per­fektný film s Be­ne­dic­tom Cum­ber­bat­chom v hlav­nej úlohe, oce­nený ce­nou aka­dé­mie za naj­lepší adap­to­vaný sce­nár a no­mi­no­vaný na ďal­ších 7 Os­ca­rov, kto­rých bo­hu­žiaľ ne­zís­kal, je vý­ni­močný he­rec­kými vý­konmi, sce­ná­rom a prí­be­hom, ktorý je, žiaľ, na­to­čený podľa sku­toč­ných uda­lostí a ne­jed­nému di­vá­kovi voh­nal slzy do očí. Tento film by si mal po­zrieť každý mladý člo­vek, ktorý o sebe po­chy­buje a každý člo­vek, ktorý po­su­dzuje iných na zá­klade ich ina­kosti a vý­zoru, na­miesto na zá­klade ich osob­nosti a skut­kov.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=S5Cj­KEFb-sM?fe­a­ture=oem­bed]

10. Čistá duša (2001)

Film in­špi­ro­vaný ži­vo­tom Johna For­besa Na­sha, no­si­teľa No­be­lo­vej ceny za eko­nó­miu. Smutný prí­beh ge­niál­neho vedca, kto­rého su­žo­vala ťažká psy­chická cho­roba, bol oce­nený hneď 4 ce­nami fil­mo­vej aka­dé­mie.

Keď John ešte ako mladý štu­do­val na Prin­ce­tone, bol vý­razne iný. Ne­zú­čast­ňo­val sa zá­bav, žil vo vlast­nom svete, ne­cho­dil na pred­nášky. Jeho veľ­kým cie­ľom bolo nájsť akúsi “ori­gi­nálnu myš­lienku.” Na­ko­niec ju ob­ja­vil. Opus­til vy­sokú školu ako ve­dec, zís­kal skvelé po­sta­ve­nie, za­lo­žil si ro­dinu, ve­no­val sa svo­jej ka­ri­ére, ktorú na­dov­šetko mi­lo­val a vy­ze­ralo to, že jeho ži­vot ne­môže byť lep­ším.

Jed­ného dňa si však jeho man­želka za­čala uve­do­mo­vať, že to, čo do­vtedy mnoho ľudí ozna­čo­valo u Johna za čud­nosť, bola vážna psy­chická po­ru­cha. Liečba bola zlo­žitá a ne­mala tak­mer žiadne vý­sledky, pre­tože si John ne­priz­ná­val svoju cho­robu. Trvalo to vyše 30 ro­kov, no aj na­priek všet­kým okol­nos­tiam John zo­trval pri svo­jej práci a v roku 1994 mu bola ude­lená No­be­lova cena za roz­voj eko­no­mic­kej vedy.

Je­den z ďal­ších in­špi­ra­tív­nych prí­be­hov o ved­coch, ktorý sa za­pí­sal do his­tó­rie ki­ne­ma­to­gra­fie svo­jou vý­ni­moč­nos­ťou a pri­po­mína nám veľkú po­trebu ne­vzdať sa a bo­jo­vať aj na­priek ne­priaz­ni­vým okol­nos­tiam.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=WFJ­gUm7iOKw?fe­a­ture=oem­bed]

11. Krv šam­pi­óna (2016)

Film opi­suje je­den z na­jin­špi­ra­tív­nej­ších a najp­rek­va­pi­vej­ších ná­vra­tov na špor­tovú scénu v de­ji­nách. Vinny Paz je ame­rický pro­fe­si­onálny bo­xer, kto­rého na istú dobu vy­ra­dila vážna au­to­ne­hoda a hro­zilo, že sa už ni­kdy ne­bude môcť po­sta­viť. Ale aj na­priek va­ro­va­niam le­ká­rov a tem­ným vy­hliad­kam sa Vinny ne­vzdal a po ne­ce­lom roku sa vrá­til na bo­xer­skú scénu.

Film ma­puje ťažké chvíle zni­če­ného člo­veka, si­tu­ácie, pri kto­rých si hlavná po­stava mu­sela siah­nuť až na sa­motné dno a ne­pre­ko­na­teľné od­hod­la­nie.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=zQ6ny-fROX8?fe­a­ture=oem­bed]

12. 127 ho­dín (2010)

Aron Rals­ton je mo­ti­vačný reč­ník, ame­rický dob­ro­druh a ho­ro­le­zec. V roku 2010 o ňom na­to­čil re­ži­sér Danny Bo­yle film, ktorý bol no­mi­no­vaný až na 6 oce­není fil­mo­vej aka­dé­mie. A prečo sa o tomto prie­mer­nom Ame­ri­ča­novi roz­hodli na­to­čiť film? Pre­tože si pre­šiel nie­čím, o čom sa iným len sníva v noč­ných mo­rách.

Aron sa 23. ap­ríla 2003 vy­dal na cestu do Blue John Ca­nyon v Ná­rod­nom parku Ca­ny­on­landsv ju­ho­vý­chod­nom Utahu. Vonku bolo ho­rúco, na ob­lohe ani mrá­čika a on sa cí­til plný ener­gie. Pri tom všet­kom nad­šení si ani ne­vši­mol, že so se­bou nemá mo­bilný te­le­fón a pri svo­jej roztr­ži­tosti za­bu­dol svo­jej ro­dine a pria­te­ľom ozná­miť, kam sa chystá. A to sa mu stalo sku­točne osud­ným. Keď tento váš­nivý ho­ro­le­zec zlie­zal do ka­ňonu, všetko sa po­ka­zilo. Omy­lom uvoľ­nil je­den z bal­va­nov, zle­tel dole do ka­ňonu a ťažký ka­meň, ktorý sa za­klies­nil o pies­kov­cové steny, mu za­va­lil ruku. Ne­ve­del ju od­tiaľ do­stať a nech sa po­kú­šal ako­koľ­vek, svoj boj pre­hrá­val.

Mal pri sebe len 350 mi­li­lit­rov vody, a aj keď upí­jal po­maly, na 3. deň svojho vä­ze­nia ne­mal už čo piť. Ni­kto ne­ve­del, kde je, ni­kto ho ne­hľa­dal, lebo mal do­vo­lenku, ni­kto mu ne­mo­hol prísť po­môcť, ni­komu ne­mo­hol za­vo­lať, lebo ne­mal čím. Najprv sa po­kú­šal svo­jim vrec­ko­vým no­ží­kom roz­biť bal­van, po­tom sa nie­koľ­ko­krát po­kú­sil am­pu­to­vať si ruku. Po ne­ús­pe­chu sa v 4. deň sa vzdal a na svoju ka­meru na­hral svoje lú­če­nie.

Piaty deň mu však, aj na­priek ha­lu­ci­ná­ciám z de­hyd­ra­tá­cie, ako keby nie­kto vlial ďal­šiu silu bo­jo­vať a od­razu pri­šiel na to, ako si zlo­miť zá­päs­tie a od­re­zať zvy­šok ruky. Pro­ces bol veľmi bo­les­tivý a dlhý. Tupý nôž ne­re­zal, bol vy­čer­paný a v dru­hej ruke, aj keď ne­bola za­klies­nená pod ťaž­kou ska­lou, ne­mal tak­mer žiadnu silu. Ibaže jemu sa v tej chvíli jed­nalo o holý ži­vot a stál na hra­nici 2 mož­ností – buď stra­tiť ži­vot alebo stra­tiť svoju uväz­nenú ruku. Na­ko­niec sa mu to aj na­priek všet­kým pre­káž­kam po­da­rilo a bol znova slo­bodný.

Keď sa s od­re­za­nou ru­kou do­stal z ka­ňonu, mu­sel prejsť okolo 13 ki­lo­met­rov, kým na­šiel tu­ris­tov, ktorí mu pri­vo­lali po­moc. Za­chrá­nili ho, pre­žil, no už navždy mu­sel dať zbo­hom svo­jej ruke. Film, ktorý opi­suje jeho prí­šer­ných 127 ho­dín je silný, de­sivý a po­stava si v ňom siahne na dno a z dna aj ťaží. Pri po­ze­raní sú všetky svaly na­päté, tvár mokrá od sĺz a ruky vy­čer­pané od triašky. Všetky chlpy stoja a koža je tak­mer rov­naká ako tá hu­sa­cia. Len málo ľu­ďom sa tep ne­zvýši a ne­po­čujú v ušiach rýchly tl­kot srdca.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=Olh­LO­WTn­VoQ?fe­a­ture=oem­bed]

13. Mo­ne­y­ball (2001)

Film no­mi­no­vaný na 6 Os­ca­rov s Bra­dom Pri­ttom a Jo­na­hom Hil­lom v hlav­nej úlohe opi­suje prí­beh Bil­lyho Be­a­neho, bý­va­lého ná­dej­ného hráča ba­se­ballu. Po ne­ús­pe­chu, ktorý zra­zil jeho ego a sú­ťa­živú po­vahu, sa roz­ho­dol vzdať sa pro­fe­si­onál­neho hra­nia, ale úplné zbo­hom svojmu ob­ľú­be­nému športu dať ne­ve­del. Roz­ho­dol sa preto fi­nan­co­vať a viesť tím Oak­land At­hle­tics.

Na za­čiatku se­zónny v roku 2002 však pri­šiel o svo­jich naj­lep­ších hrá­čov a oci­tol sa na dne. Stra­til tre­tinu roz­počtu a ne­do­ká­zal sa vy­škria­bať z te­ku­tého piesku, ktorý ho po­maly po­hl­co­val. Za­chrá­nila ho však jeho túžba po vý­hre. Billy sa roz­ho­dol ísť proti bež­ným pra­vid­lám a navždy zme­nil de­jiny ame­ric­kého ba­se­ballu.

Po­mo­cou Paula De­Po­des­tala (vo filme s me­nom Pe­ter Bran­don), in­te­li­gent­ného eko­nóma, vy­tvo­rili novú me­tódu po­mo­cou po­čí­ta­čo­vej sta­tic­kej ana­lýzy, ktorá bola do­vtedy ba­se­bal­lo­vým prie­mys­lom ig­no­ro­vaná. Spolu za­čali na­jí­mať out­si­de­rov a ba­se­bal­lo­vými fa­nú­šikmi do­vtedy opo­vr­ho­va­ných ľudí a stretli sa s vý­sme­chom od mé­dií, ľudí a do­konca aj od tré­nera ich vlast­ného tímu.

Keď však všetci po­chy­bo­vači a kri­tici uvi­deli vý­sledky pr­vých zá­pa­sov pod znač­kou Paula a Bil­lyho, sánky im po­pa­dali na zem a spo­ločný po­hľad na ba­se­ball sa navždy zme­nil. Prí­beh o 2 vý­ni­moč­ných mu­žoch, ktorí spo­ločne zme­nili zau­ží­vané veci a ob­ja­vili nové spô­soby hra­nia ba­se­ballu, by si mal po­zrieť každý člo­vek, ktorý o sebe po­chy­buje. Pre­tože ak sa chceme do­stať na druhý breh, mu­síme nie­kedy vkro­čiť aj do ne­zná­mych vôd.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=-4QPVo0UIzc?fe­a­ture=oem­bed]

14. Manjhi – The Moun­tain Man

Aj keď tento film ne­patrí me­dzi špičky a na Čes­ko­slo­ven­skej fil­mo­vej da­ta­báze má hod­no­te­nie len 54%, za­ru­čene ho do zo­znamu in­špi­ra­tív­nych fil­mov a fil­mov podľa sku­toč­ných uda­lostí za­ra­diť bez­po­chyby mô­žeme.

Dash­rath Manjhi bol chu­dob­ným ro­bot­ní­kom, ktorý žil v de­dine Geh­laur, ne­ďa­leko mesta Gaya v Bi­hare v In­dii. Pre­slá­vil sa pre mno­hých ne­uve­ri­teľ­nou ve­cou. Jed­ného dňa zo­bral ča­kan a kla­divo a roz­ho­dol sa vy­ko­pať skratku z bloku Atri do bloku Wa­zir­ganj v meste Gaya. Cestu skrá­til z pô­vod­ných 55 ki­lo­met­rov na 15 a vy­ko­pal chod­ník dlhý 110 met­rov a ši­roký 9,1 met­rov. Bol to ne­uve­ri­teľný čin, ktorý po­mo­hol mno­hým ľu­ďom z jeho de­diny.

Dô­vo­dom, prečo sa roz­ho­dol 22 ro­kov ko­pať chod­ník cez hrubú horu, je však ne­uve­ri­teľne do­jí­mavý. Jed­nalo sa o jeho man­želku, ktorá keď sa jed­ného dňa vra­cala cez ešte ne­po­ru­šenú horu do­mov a niesla mu obed, sa vážne zra­nila a ne­skôr na ná­sledky zo­mrela, pre­tože k nej ne­stihla prísť le­kár­ska po­moc.

Do­jí­mavý prí­beh o zlo­me­nom mu­žovi s veľ­kým srd­com, ktorý strá­vil 22 ro­kov tvr­dej práce sta­va­ním cesty, aby sa k zra­ne­ným ľu­ďom do­stala le­kár­ska po­moc včas, aby jed­no­du­cho ni­kto iný ne­mu­sel za­žiť to, čo sa stalo jemu.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=I9KA­oTQlEWs?fe­a­ture=oem­bed]

15. Moja ľavá noha (1989)

Srd­cer­vúci film oce­nený 3 Os­carmi, ktorý roz­práva prí­beh Chris­tyho Bro­wna. Malý chla­pec bol od na­ro­de­nia pos­ti­hnutý moz­go­vou obr­nou a mo­hol sa do­ro­zu­mie­vať len pro­stred­níc­tvom svo­jej ľa­vej nohy. Po­mo­cou svo­jej obe­ta­vej mamy a vy­na­lo­že­ného nad­ľud­ského úsi­lia sa na­učil s no­hou pí­sať a ma­ľo­vať a po­stupne za­čal svojmu oko­liu dá­vať jasné ná­znaky, že jeho mo­zog vo vnútri je úplne zdravý, a že je rov­nako pre­mýš­ľa­júci ako iní ľu­dia.

Vďaka od­bor­nej sta­rost­li­vosti za­čal v do­spe­losti aj cel­kom dobre roz­prá­vať a za­čle­nil sa do cel­kom nor­mál­neho ži­vota. Film ma­puje na­pí­navé chvíle Chrys­tiho ži­vota, v kto­rých sa tvrdo­hlavý člo­vek po­kúša vy­ma­niť zo šab­lóny vlast­ného ži­vota.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=nZ­LUZ1eONhk?fe­a­ture=oem­bed]

16. Selma (2014)

Dr. Mar­tina Lut­hera Kinga ne­mu­síme vzde­la­ným ľu­ďom dva­krát pred­sta­vo­vať. Po­čas 3 búr­li­vých me­sia­cov King vie­dol ris­kantnú kam­paň, ktorá mala na­sto­liť rovné vo­lebné právo. Ich sú­čas­ťou bol aj slávny po­chod zo Selmy do Mon­tgo­mery, ktorý vy­vr­cho­lil pod­pí­sa­ním zá­kona o vo­leb­nom práve a pre­pí­sal de­jiny.

Práve tieto 3 me­siace, po­chod a vodcu, kto­rému sa po­da­rilo zme­niť za­ko­re­nené zvyky v his­tó­rii, sle­duje film z roku 2014, ktorý aj na­priek tomu, že nemá veľmi vy­soké hod­no­te­nie, bol no­mi­no­vaný na 2 ceny aka­dé­mie – jednu za pie­seň a druhú za naj­lepší film – a do­konca si jednu, za pie­seň, aj od­nie­sol.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=x6t7vVT­xaic?fe­a­ture=oem­bed]

17. Sha­hid (2013)

Sha­hid Azmi bol vý­ni­močný mladý muž, ktorý pra­co­val v práv­nom obore. Ako 15-ročný sa stre­tol so zlo­či­nom pr­vý­krát a bol za­tknutý za ná­si­lie po­čas bom­bo­vých úto­kov v roku 1992. Aj keď ho najprv pre­pus­tili kvôli mla­dému veku, vo vä­zení na­ko­niec aj tak skon­čil, a to za pro­ti­štátnu čin­nosť.

Vo vä­zení sa vrá­til k štú­diu a keď ho pre­pus­tili, zís­kal ti­tul z práva. Za­čal pra­co­vať ako práv­nik a ob­ha­jo­val ľudí, väč­šina z nich boli mos­li­mo­via ob­vi­není z te­ro­rizmu. Jeho ko­niec však k šťast­ným kon­com ne­pat­ril. Vo feb­ru­ári 2010 ho v jeho vlast­nej pra­covni za­stre­lili 4 útoč­níci. Zo­mrel ako 32-ročný.

Film si zís­kal mno­hých fa­nú­ši­kov, do­stal skvelé hod­no­te­nia od kri­ti­kov a Raj­kum­mar Rao vy­hral na Film­fare Awards cenu za naj­lep­šieho herca podľa kri­ti­kov.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=2p8Ly­Ate-M8?fe­a­ture=oem­bed]

18. Hack­saw Ridge: Zro­de­nie hr­dinu (2016)

Film, ktorý má na svo­jom konte 2 Os­ca­rov, opi­suje ži­vot voj­no­vého hr­dinu Des­monda Do­ssa. Des­mond sa v roku 1941 roz­ho­dol brá­niť svoju vlasť, av­šak od­mie­tol no­siť zbraň a za­bí­jať. Stal sa zdra­vot­ní­kom a je­diné, čo ho ochra­ňo­valo, bolo jeho od­hod­la­nie, od­vaha a le­kár­nička.

Ne­bol však po­cho­pený a mu­sel če­liť uráž­kam a úto­kom os­tat­ných vo­ja­kov z lí­nie. No aj na­priek tomu bol je­di­ným vo­ja­kom v 1. lí­nii, ktorý bo­jo­val bez zbrane. Keď v marci 1945 vy­pukla kr­vavá bitka o Oki­nawu, Do­ssova rota mala za úlohu do­byť 120 met­rov vy­soký útes. Do­stať sa na vr­chol bolo ťažké, no ešte ťaž­šia skúška ich ča­kala na vr­cholu útesu. Do­stali sa do ťaž­kej pre­strelky a mnoho vo­ja­kov v nej padlo.

Des­mond Doss sa od­mie­tol ukryť, od­mie­tol únik a svoju zá­chranu a rad­šej zo­stal upro­stred kr­va­vého pekla a ris­ko­val svoj ži­vot pre dru­hých. Ce­lých 12 ho­dín za stá­leho ostre­ľo­va­nia, zná­šal z útesu do bez­pe­čia jed­ného zra­ne­ného po dru­hom a po­da­rilo sa mu za­chrá­niť 75 ži­vo­tov. Des­mond Doss bol je­diný a prvý od­porca pl­nej vo­jen­skej služby, ktorý zís­kal naj­vyš­šie ame­rické oce­ne­nie, a to me­dailu cti.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=s2-1hz1juBI?fe­a­ture=oem­bed]

19. Ray (2004)

Prí­beh Raya Char­lesa bol plný vzo­stu­pov a pá­dov, plný šťas­tia a osob­ných tra­gé­dií. Tento na­daný ume­lec bol jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších hu­dob­ní­kov, ktorí vy­tvá­rali a for­mo­vali hu­dobný žá­ner R&B. Táto vý­razná osob­nosť sve­to­vej po­pu­lár­nej hudby, ozna­čo­vaná aj ako „otec soulu,“ si pre­šla pek­lom, stala sa naj­väč­ším hu­dob­ným ido­lom svo­jej ge­ne­rá­cie a mu­sela sa vy­rov­nať so smr­ťou brata a svo­jím po­stup­ným slep­nu­tím.

No Ray sa na­roz­diel od iných umel­cov ne­za­sta­vil, ne­pres­tal tvo­riť hudbu kvôli roz­pa­da­jú­cemu sa ži­votu. On sa do svo­jej hudby ešte viac po­no­ril a vy­tvo­ril ne­smr­teľné hity, ktoré sa aj v dneš­nej dobe hrá­vajú v rá­diách. Film bol no­mi­no­vaný na šesť Os­ca­rov a do­mov si od­nie­sol dvoch.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=jVH­CQf­cugdw?fe­a­ture=oem­bed]

20. Ho­ke­jový zá­zrak (2004)

Herb Bro­oks, tré­ner ame­ric­kého ho­je­ko­vého muž­stva, mal v roku 1980 ne­spl­ni­teľný sen. Chcel na zim­ných olym­pij­ských hrách po­ra­ziť ne­po­ra­zi­teľný So­viet­sky zväz. Tré­no­val 20 ná­hodne vy­bra­ných chlap­cov, ktorí sa vďaka jeho pev­nej ruke a vý­ni­moč­nej osob­nosti vy­pra­co­vali na per­fektný tím a uve­rili, že do­kážu všetko.

Herb Bro­oks v roku 1980 pre­pí­sal his­tó­riu športu a ho­jeka, keď jeho tím vy­hral zimné olym­pij­ské hry a do­ká­zal svetu, že So­viet­sky zväz sa po­ra­ziť dá. Ho­ke­jový zá­zrak roz­práva im­po­zantný a per­fektný prí­beh na­bitý in­špi­rá­ciou a mo­ti­vá­ciou, ktorá však vô­bec nie je pre­hnaná. Roz­práva o naj­väč­šom špor­to­vom zá­zraku, ktorý pre­pí­sal his­tó­riu športu a do­ká­zal So­viet­skemu zväzu, že môže byť veľký a silný, ako chce, no od­hod­la­ným a od­váž­nym mla­dým ľu­ďom sa po­sta­viť ne­do­káže. Uká­zal, že ak člo­vek niečo chce, aj keď je to sku­točne ne­možné a ne­uve­ri­teľné, s po­mo­cou pria­te­ľov, od­vahy a od­hod­la­nia do­káže ne­do­ká­za­teľné.

[you­tube https://www.you­tube.com/watch?v=wZBb_8WQKUA?fe­a­ture=oem­bed]

Komentáre