Ako prvý to bol zrejme ame­rický de­ka­dent Char­les Bu­ko­wski, ktorý raz vy­slo­vil: „Buď stra­tíš dušu a ostane ti rozum alebo stra­tíš rozum a ostane ti duša“. Ne­skôr to po ňom opa­ko­vali všetci roz­umní blázni pred pra­hom psy­chiat­rie a po­tom to po ňom pa­ra­frá­zo­vali všetky stra­tené duše, ži­júce v prí­liš roz­um­nom svete pred pra­hom már­nice.

Ži­jeme vo svete, kde každý (či už si to uve­do­mu­jeme alebo nie) roz­ho­duje za nás. Všade samé re­klamy, kurzy, mo­ti­vačné cvi­če­nia, le­kár­ske pred­pisy, po­radne… Nie­kedy mám po­cit, že sa ne­do­ká­žem sama za seba roz­hod­núť, či chcem rad­šej ze­lený čaj alebo čierny. Mno­ho­krát sa pris­pô­so­bu­jem dru­hým, aby ma mali rad­šej, aj na úkor vlast­ných po­trieb.

No mys­lím si, že nie som je­diná. Ži­jeme vo svete, v kto­rom sa po­maly ale isto, vy­tráca re­špekt, úcta a zdvo­ri­losť k že­nám. A mnohé ženy si to od mu­žov ne­chajú. Ne­chajú si so se­bou za­me­tať, a po­tom sa sťa­žujú, keď už je prí­liš ne­skoro.

zdroj: unsp­lash.com

Aj ja som bola jed­nou z nich. Ži­jeme vo svete, v kto­rom je veľmi ťažké nie­komu ne­zištne ve­riť a od­dať sa mu ce­lým srd­com i du­šou. Vo chví­ľach, kedy je vnútro na­toľko ro­zo­rvané, že už ne­do­káže ve­riť, je zlo­žité ob­no­viť svoju ná­dej v dobro. Nie­kedy je veľmi ťažké pri­nú­tiť sa vstať a ísť ďa­lej. Lenže, v kaž­dom dni sa dá nájsť hneď nie­koľko dô­vo­dov preto, aby člo­vek chcel bo­jo­vať za svoje sny a túžby.

Kým pre nie­koho je to túžba pra­vi­delne nav­šte­vo­vať fit­ness cen­trum a stať sa kraj­ším, zdrav­ším a sil­nej­ším je­din­com, pre iného je to túžba za­čať viac čí­tať a vzde­lá­vať sa, stať sa ne­zá­vis­lou a eru­do­va­nou osob­nos­ťou. V kaž­dom dni sa skrýva malý zá­zrak a je iba na kaž­dom z nás, či ho ob­ja­víme alebo ho ne­cháme za­pa­dať pra­chom.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Je zlo­žité za­cho­vať si rozum vo svete, ktorý dik­tuje, aby sme boli sto­per­centní v práci, ktorú ro­bíme, a zá­ro­veň em­pa­tickí a správne emo­tívne na­sta­vení, keď prí­deme do­mov. Je zlo­žité za­cho­vať si dušu vo svete, ktorý fun­guje v chlad­nom re­žime a ktorý sa ne­za­staví pred ni­čím. Vo svete, kde ví­ťazí hnev, ne­ná­visť, zloba.

zdroj: unsp­lash.com

Ale čo som si za mnohé roky pá­dov a vzle­tov uve­do­mila je, že zo všet­kého naj­dô­le­ži­tej­šie je ne­do­vo­liť duši od­le­tieť a ne­do­vo­liť roz­umu zo­star­núť. Mys­lieť naj­skôr na seba, než na po­treby dru­hých a sna­žiť sa byť šťast­nou každý deň, vní­ma­júc krásu v kaž­do­den­ných ma­lič­kos­tiach. Naj­dô­le­ži­tej­šie je – mi­lo­vať samú seba vo svete, ktorý stra­til dušu i rozum.

Komentáre