…hoci som vedela, že dostať z chlapa ako je on pár „romantických“ slov nebude vôbec ľahké. A tak ma ani neprekvapilo, keď mi bez rozmýšľania odpovedal, že nevie. Viac som sa teda nepýtala. Však som perfektná, určite si len nevedel vybrať. Upokojovala som sa. A okrem toho je to chlap.  A tí skoro nikdy nehovoria, čo cítia. Lebo to buď nevedia alebo jednoducho nechcú ukázať, že aj oni majú srdce a dušu.

…a hoci najprv odpovedal, že nevie, tak nakoniec to predsa len vedel. A všetko to napísal.

• Lebo si rada spievaš. Aj keď to nevieš, zlatko.
• Lebo ma pohladkáš rukou, keď poviem nejakú hlúposť a ty si myslíš, že je to zlaté.
• Lebo sa začneš smiať, keď nemáš ďalšie argumenty v tých našich nezmyselných hádkach.
• Lebo keď zistíš, že nemáš pravdu, tak doširoka otvoríš oči, vyplazíš jazyk a povieš „no a čo“.
• Lebo sa vždy usmievaš. Nech robíš čokoľvek. Zdvihneš hlavu a smeješ sa, ale nie ako blázon. Len tak trochu, ale skoro vždy. Teda okrem chvíľ, keď ťa niekto zobudí. Vtedy sa ťa bojím. Ale stále milujem.
• Lebo sa skrývaš za mojím chrbtom, keď si nie si sebou istá a vchádzaš do miestnosti plnej cudzích ľudí.
• Lebo keď ma vidíš ležať na bruchu, tak si ľahneš na mňa a snažíš sa ma rozpučiť.
  

  zdroj: unsplash.com