…hoc som ve­dela, že do­stať z chlapa ako je on pár „ro­man­tic­kých“ slov ne­bude vô­bec ľahké. A tak ma ani ne­prek­va­pilo, keď mi bez roz­mýš­ľa­nia od­po­ve­dal, že ne­vie. Viac som sa teda ne­pý­tala. Však som per­fektná, ur­čite si len ne­ve­del vy­brať. Upo­ko­jo­vala som sa. A ok­rem toho je to chlap.  A tí skoro ni­kdy ne­ho­vo­ria, čo cí­tia. Lebo to buď ne­ve­dia alebo jed­no­du­cho nechcú uká­zať, že aj oni majú srdce a dušu.

…a hoc najprv od­po­ve­dal, že ne­vie, tak na­ko­niec to predsa len ve­del. A všetko to na­pí­sal.

  • Lebo si rada spie­vaš. Aj keď to ne­vieš, zlatko.
  • Lebo ma po­hlad­káš ru­kou, keď po­viem ne­jakú hlú­posť a ty si mys­líš, že je to zlaté.
  • Lebo sa za­čneš smiať, keď ne­máš ďal­šie ar­gu­menty v tých na­šich ne­zmy­sel­ných hád­kach.
  • Lebo keď zis­tíš, že ne­máš pravdu, tak do­ši­roka ot­vo­ríš oči, vy­pla­zíš ja­zyk a po­vieš „no a čo“.
  • Lebo sa vždy usmie­vaš. Nech ro­bíš čo­koľ­vek. Zdvih­neš hlavu a sme­ješ sa, ale nie ako blá­zon. Len tak tro­chu, ale skoro vždy. Teda ok­rem chvíľ, keď ťa nie­kto zo­budí. Vtedy sa ťa bo­jím. Ale stále mi­lu­jem.
  • Lebo sa skrý­vaš za mo­jím chrb­tom, keď si nie si se­bou istá a vchá­dzaš do miest­nosti pl­nej cu­dzích ľudí.
  • Lebo keď ma vi­díš le­žať na bru­chu, tak si ľah­neš na mňa a sna­žíš sa ma roz­pu­čiť.

    unsp­lash.com

  • Lebo vždy, keď si ner­vózna, tak sa hráš s vlasmi a to­číš si ich okolo prsta. Nie­kedy do­konca aj s mo­jimi. Najprv som si mys­lel, že ma tým zvá­dzaš. Dnes už viem, že nie.
  • Lebo na každú hlú­posť, ktorú po­viem, vieš po­ve­dať ne­jakú vlastnú.
  • Lebo keď sa ma­ľu­ješ, tak sa na­tla­číš na zrkadlo a tak smiešne špú­liš pery a kr­číš nos.
  • Lebo sa tvá­riš, že ne­žiar­liš. Si zlatá, keď ne­ná­padne na­kú­kaš do môjho te­le­fónu, keď si s nie­kým pí­šem.
  • Lebo ne­pla­češ iba pri ro­man­tic­kých fil­moch, ale aj pri tých so psami. A po­tom sa sna­žíš tvá­riť, že ti niečo spadlo do oka. Ale ja viem, že si cit­livá. Ne­boj. Aj za to ťa mi­lu­jem.
  • Lebo celá žia­riš, keď vi­díš bá­bätká. A šte­niatka. Áno, hlavne tie šte­niatka.

    unsp­lash.com

  • Lebo si ni­kdy nič ne­ob­jed­náš, pre­tože vraj nie si hladná. Hlavne, že mi polku jedla stále zješ.
  • Lebo o tre­tej ráno vsta­neš len preto, aby si mi prišla po­ve­dať, že je ne­skoro a mám ísť spať. A zlato, ďa­ku­jem, že vtedy nek­ri­číš.
  • Lebo keď si ura­zená a ja ti pri­ne­siem čo­ko­ládu, tak v mo­mente za­bud­neš, že prečo si sa hne­vala.
  • Lebo keď prí­deš do­mov s no­vým ob­le­če­ním, tak sa tvá­riš strašne pre­vi­nilo. Ale vtedy pe­čieš ko­láč.
  • Lebo keď padá sneh, se­díš na okne a za­snene sa naň po­ze­ráš.

    unsp­lash.com

  • Lebo mi často čí­taš myš­lienky a chá­peš ma aj bez slov.
  • Lebo keď sa po­ze­ráme jed­ným sme­rom, tak iba ty vi­díš to isté, čo tam vi­dím ja.
  • Lebo si žena, kvôli kto­rej som schopný pla­kať do noci.
  • Mi­lu­jem ťa, zlato, lebo len ty vieš tak krásne mi­lo­vať.

Komentáre