Ni­kto ti ne­ro­zu­mie. Ni­kto ťa ne­chápe a každý po­zerá na teba ako na mi­mo­zemš­ťana a klopká sa prs­tom na čelo či si v po­riadku. Máš ťažké srdce, ktoré ti vy­tláča slzy z očí. Dušu, na kto­rej leží mi­ni­málne de­sať ton ka­meňa a nie nie sa spod neho vy­hra­bať. Zvia­zaná v oko­vách smútku ne­schopná sa po­hnúť. Bez­branná, kedy stačí len málo a svet sa pre­mení na vodu pre­te­ka­júcu ti po­me­dzi prsty a len bez­činne po­ze­ráš, ako mizne preč…

Áno, aj to býva. Keď je vojna. Ale nie taká vojna na oko – vojna v nás. Vojna tých mi­lión sve­tov, ktoré v nás žijú. V kto­rých sa každý snaží pre­bo­jo­vať na svetlo a ví­ťa­ziť nad tými os­tat­nými. Žen­ská duša je ne­uve­ri­teľná spleť zá­žit­kov, myš­lie­nok, po­ci­tov a či­nov. Je to ako keď ume­lec ma­ľuje na plátno a po­u­žíva rôzne farby, mno­ho­raké kom­bi­ná­cie, od­tiene, z kto­rých vy­s­kladá ob­raz be­rúci dych. Aj my každý deň ma­ľu­jeme ta­kýto ži­votný ob­raz, ktorý je pred spa­ním do­kon­čený a my sa mô­žeme buď ko­chať alebo krú­tiť hla­vou…

pexels-photo-27802

we­he­ar­tit.com

A môžme si po­lo­žiť otázku: páči sa mi? Chcela som taký ob­raz dneš­ného dňa? Ak nie, tak ver, že s tým mô­žeš niečo spra­viť. Všetko je iba na tebe. Ak ťa tvoj smú­tok stále ťa­žil a vďaka nemu je tvoj po­my­selný ob­raz celý čierny ne­zú­faj. Aj z toho môže byť ume­lecké dielo 🙂

Ale ve­rím, že nie často sa opa­ku­júce. Aj čierne dni majú svoj vý­znam. Keby ne­boli, ne­mohli by sme si vá­žiť tých fa­reb­ných. Nie je zlé sa vy­pla­kať. Slzy sú úžasné v tom, že nád­herne čis­tia dušu aj my­seľ. Nie je zlé, keď máš ob­čas zlú ná­ladu. Že si nech­tiac vy­na­dala man­že­lovi? No a čo! Ja viem, že to nie je správne. Ale člo­vek by ne­mo­hol byť člo­ve­kom, keby ro­bil iba správne veci.

Nie na­darmo sú v ži­vote tieto ne­ga­tívne chvíle. Treba okú­siť aj hor­kosť, aby si mohla po­cí­tiť ná­slednú slad­kosť. Áno, „pády na hubu“ bo­lia. Nie­kedy až tak, že po­my­selne pľu­ješ na zem zuby. Ne­vadí! Po­kiaľ vsta­neš, to je vý­hra! No a čo? Aj pád je kro­kom vpred. Síce bo­les­ti­vým, ale o to viac po­vzbu­dzu­jú­cim k tomu, aby si do­ká­zala, že vieš vstať a ísť. Tak choď! Vstaň! Ty to do­ká­žeš! Ty na to máš! A vieš prečo? Lebo si úžasná ľud­ská by­tosť, kto­rej bolo dané žiť tento ži­vot, na tejto Zemi, s tý­mito ľuďmi, v tomto tele a iba ty roz­ho­du­ješ čo ďa­lej!

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Vzchop sa, pop­lač si. Po­tom utri slzy, vy­smr­kaj si nos, vrec­kovku hoď pro­sím do koša, usmej sa na seba a choď. Po­zri sa do­predu a vieš kam máš ísť. Ži­vot je ne­sku­točne roz­ma­nitý. Toľko fa­rieb, in­gre­dien­cií mô­žeš po­u­ží­vať! Len treba chcieť. Všetko zá­leží od sile vôle a uhla po­hľadu. Máš to vo svo­jich ru­kách.

Ty, nád­herná by­tosť, čo to čí­taš.

Pra­jem veľa lásky a úsmevu 

Komentáre