Nikto ti nerozumie. Nikto ťa nechápe a každý pozerá na teba ako na mimozemšťana a klopká sa prstom na čelo či si v poriadku. Máš ťažké srdce, ktoré ti vytláča slzy z očí. Dušu, na ktorej leží minimálne desať ton kameňa a nie nie sa spod neho vyhrabať. Zviazaná v okovách smútku neschopná sa pohnúť. Bezbranná, kedy stačí len málo a svet sa premení na vodu pretekajúcu ti pomedzi prsty a len bezčinne pozeráš, ako mizne preč…

Áno, aj to býva. Keď je vojna. Ale nie taká vojna na oko – vojna v nás. Vojna tých milión svetov, ktoré v nás žijú. V ktorých sa každý snaží prebojovať na svetlo a víťaziť nad tými ostatnými. Ženská duša je neuveriteľná spleť zážitkov, myšlienok, pocitov a činov. Je to ako keď umelec maľuje na plátno a používa rôzne farby, mnohoraké kombinácie, odtiene, z ktorých vyskladá obraz berúci dych. Aj my každý deň maľujeme takýto životný obraz, ktorý je pred spaním dokončený a my sa môžeme buď kochať alebo krútiť hlavou…

weheartit.com

A môžme si položiť otázku: páči sa mi? Chcela som taký obraz dnešného dňa? Ak nie, tak ver, že s tým môžeš niečo spraviť. Všetko je iba na tebe. Ak ťa tvoj smútok stále ťažil a vďaka nemu je tvoj pomyselný obraz celý čierny nezúfaj. Aj z toho môže byť umelecké dielo 🙂

Ale verím, že nie často sa opakujúce. Aj čierne dni majú svoj význam. Keby neboli, nemohli by sme si vážiť tých farebných. Nie je zlé sa vyplakať. Slzy sú úžasné v tom, že nádherne čistia dušu aj myseľ. Nie je zlé, keď máš občas zlú náladu. Že si nechtiac vynadala manželovi? No a čo! Ja viem, že to nie je správne. Ale človek by nemohol byť človekom, keby robil iba správne veci.

Nie nadarmo sú v živote tieto negatívne chvíle. Treba okúsiť aj horkosť, aby si mohla pocítiť následnú sladkosť. Áno, „pády na hubu“ bolia. Niekedy až tak, že pomyselne pľuješ na zem zuby. Nevadí! Pokiaľ vstaneš, to je výhra! No a čo? Aj pád je krokom vpred. Síce bolestivým, ale o to viac povzbudzujúcim k tomu, aby si dokázala, že vieš vstať a ísť. Tak choď! Vstaň! Ty to dokážeš! Ty na to máš! A vieš prečo? Lebo si úžasná ľudská bytosť, ktorej bolo dané žiť tento život, na tejto Zemi, s týmito ľuďmi, v tomto tele a iba ty rozhoduješ čo ďalej!

Vzchop sa, poplač si. Potom utri slzy, vysmrkaj si nos, vreckovku hoď prosím do koša, usmej sa na seba a choď. Pozri sa dopredu a vieš kam máš ísť. Život je neskutočne rozmanitý. Toľko farieb, ingrediencií môžeš používať! Len treba chcieť. Všetko záleží od sile vôle a uhla pohľadu. Máš to vo svojich rukách.

Ty, nádherná bytosť, čo to čítaš.

Prajem veľa lásky a úsmevu