Už si ani ne­pa­mä­tám, ako sa náš roz­ho­vor vlastne za­čal. Po­ve­dala som niečo v tom zmysle, že som dnes úplne iná ako som bola ke­dysi a on si mi na to po­ve­dal, že keby som ho spoz­nala pred de­sia­timi, alebo hoc len pia­timi rokmi, tak by som s ním ur­čite nech­cela byť. Žena ako ja, by s ním vraj vtedy ur­čite ne­bola.

“Prečo nie? Aký si bol pred pia­timi rokmi?”

“Nech­ceš to ve­dieť. Ne­bol som dob­rým člo­ve­kom.”

“Tak, te­raz ma to zau­jíma ešte viac…”

Po­zrel sa na mňa a vzdy­chol si so slo­vami “dobre teda”.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Za­čal ho­vo­riť aký bol vo svo­jom pr­vom váž­nom vzťahu. Ako sa za­mi­lo­val, ako fun­go­val ich vzťah, ako trá­vili dni a ve­čeri. Ako pre­bie­hali ich hádky, aj zmie­re­nia. Nie­kedy v po­lo­vici roz­prá­va­nia sa za­sta­vil sa ma opý­tal, či má po­kra­čo­vať, či mi to nie je ne­prí­jemné. Úp­rimne? Nie. Bolo vidno, že sa ne­chal uná­šať spo­mien­kami no ne­va­dilo mi to. Vi­dela som, že ho­vorí veci, ktoré možno ni­kdy ni­komu ne­po­ve­dal. Bola som rada, že mi to všetko ho­vorí. Že sa mi ne­bojí ot­vo­riť svoju tri­nástu kom­natu. To som si na­ozaj vá­žila. Sna­žila som sa pred­sta­viť si to, vi­dieť v čom je dnes iný a po­cho­piť čo a prečo ho zme­nilo. Akosi ma te­šilo, že mô­žem vi­dieť, prečo je dnes taký aký je.

fre­e­pik.com

Zá­ro­veň som vi­dela, čo bolo a ur­čite kdesi hl­boko stále je v jeho vnútri. Sa­moz­rejme, naj­viac mi ho­vo­ril o tom, ako pre­ží­val roz­chody. Ako sa cí­til na za­čiatku, ako sa cí­til po pol roku a ako sa cíti dnes, už pár ro­kov po tom. Ako sa zme­nil jeho po­hľad na vzťahy, na to čo v nich je a nie je dô­le­žité. Spô­sob, akým mi o ve­ciach ho­vo­ril, mi pre­zra­dil aj to, čo ľu­tuje a ktoré chyby je roz­hod­nutý už ni­kdy ne­zo­pa­ko­vať.

Po­tom sa ma opý­tal na mňa. Vraj chce ve­dieť, akí boli moji pred­chá­dza­júci muži, čím ma pri­ťa­ho­vali, kvôli čomu sme sa na­ko­niec roz­išli a či sa im v nie­čom po­dobá. Po­ve­dala som, že ne­viem či to vô­bec do­ká­žem po­rov­nať no skú­siť to mô­žem.

Za­čala som trošku s os­ty­chom, je ťažké nie­komu ho­vo­riť o tom, čo ste cí­tili k nie­komu inému. Samo vás bolí na to spo­mí­nať. Zá­ro­veň sa bo­jíte, aby ste ne­po­ve­dali niečo, čo by mohlo byť zra­ňu­júce. Po chvíli som sa ale uis­tila v tom, že tento člo­vek, ktorý sedí vedľa mňa odo mňa úp­rim­nosť nie len oča­káva, ale ju aj oce­ňuje. Je chá­pavý a to­le­rantný a najmä mi­lu­júci. Mohla som mu po­ve­dať, čo som kedy cí­tila. Čo cí­tim dnes pri spo­mienke na staré vzťahy, a čo cí­tim v na­šom vzťahu.

fre­e­pik.com

Čas ubie­hal. A by sme sa ba­vili o všet­kom mož­nom čo nás v mi­nu­losti po­stretlo. Z váž­nych ci­to­vých vecí sme pre­šli aj na vtipné prí­hody a spo­me­nuli sme si spolu na to, aký sme boli, keď sme sa ešte ne­poz­nali. Uve­do­mili sme si, ako sme sa zme­nili a ako sme tomu radi. Opäť raz sme si uve­do­mili, ako je nám spolu skvelo a ako sa náš vzťah líši od všet­kých pre­doš­lých.

Možno sme sa opäť trošku očis­tili od mi­nu­losti a ur­čite sme našu spo­ločnú prí­tom­nosť spev­nili ešte viac.

Je krásne ve­dieť, že člo­vek po va­šom boku je sku­točne va­šim naj­lep­ším pria­te­ľom. Oso­bou, kto­rej mô­žete po­ve­dať, na­ozaj, ale na­ozaj všetko. Že sa ne­mu­síte báť, že spo­me­nu­tím nie­koho, kto bol sú­čas­ťou vášho ži­vota ho zra­níte, alebo na­hne­váte, a že si obaja uve­do­mu­jete a ce­níte to, čo máte dnes, pre­tože viete akou ces­tou ste obaja pre­šli, kým ste sa na­šli.

Komentáre