Osa­me­losť ti ukáže, ako dá­vať po­zor na vlastný hlas.

Ak­tívne sa roz­hod­núť ohľa­dom ne­zná­mej veci. Mnohí ľu­dia nie sú schopní zme­niť sa a vy­jsť z vlast­ného kom­fortu.

Stále pre­mýš­ľaš nad ri­zi­kom. Ne­bude to fun­go­vať, ak te­raz pre­sta­nem so svo­jou prá­cou. Ak ukon­čím ne­jaké pria­teľ­stvo, bude ma to bo­lieť. Ne­náj­dem si už ni­koho iného, ak opus­tím tento vzťah. Bu­dem trá­viť viac času ne­ús­pe­chom než do­sia­hnu­tím. A na­ozaj to tak bude. Úp­rimne, môže tr­vať dlho, kým sa do­sta­neš tam, kam chceš ísť.

Ta­kýmto zmýš­ľa­ním do­siah­neš to, že sa za­čneš cí­tiť osa­melo.

unsp­lash.com

Byť sta­točný nie je ľahká úloha, ale sta­via tvoj cha­rak­ter. Pri­pra­vuje ťa na to, čo sa deje okolo teba. Udr­žuje ťa ísť vpred a pri­ve­die ťa na lep­šie miesta.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Aby sa za­brá­nilo osa­me­losti, je po­trebné po­cho­piť, čo je to byť člo­ve­kom. Mu­síš si dô­ve­ro­vať, aby si sa do­stal tam, kam plá­nu­ješ ísť. Aj na­priek ťaž­kos­tiam si ne­o­tra­si­teľný. Daj vieru svo­jim vlast­ným zruč­nos­tiam a od­váž sa. Buď na chvíľu osa­melý. Ne­exis­tuje nič jas­nej­šie, ako po­zrieť sa späť na svoj po­čia­točný bod a po­tom sa po­zrieť ako ďa­leko si sa do­stal.

Ak sa cí­tiš sám, tak mi ver, že v tomto po­cite sa ne­to­píš len ty. Mal by si ve­dieť, že nie­kto iný – po ce­lom svete – to cíti rov­nako ako ty.

unsp­lah.com

Sa­mota je ne­opí­sa­teľná jamka v tvo­jom ža­lúdku, ktorá pri­chá­dza bez va­ro­va­nia v ná­hod­ných mo­men­toch. Na­plní ťa tak moc, až si za­čneš uve­do­mo­vať, že sa ani ne­mô­žeš do­stať von.

Je to pri­krývka, ktorú ob­jí­meš v ho­rú­cej let­nej noci a spô­so­buje ti ne­po­hod­lie bez zjav­ného dô­vodu. Chceš to, ale nech­ceš sú­časne.

Je to ako roz­hod­núť sa cho­diť v parku po­čas krás­neho sl­neč­ného dňa, ktorý v oka­mihu pre­kazí dážď. Zničí to každý tvoj plán, za­tieni dobré emó­cie a zničí to, čo malo byť pek­nou spo­mien­kou.

Po­znáš ten zvláštny po­cit byť cu­dzin­com na zná­mom mieste pl­nom zná­mych tvárí? Je to osa­me­losť mas­ko­vaná ako iró­nia. Ako veľmi osa­melé ti príde vi­dieť ľudí, kto­rých po­va­žu­ješ za ro­din­ných prí­sluš­ní­kov stá­vať sa cu­dzin­cami?

unsp­lash.com

Osa­me­losť sa chystá na šťastné miesta, robí šťastné veci, usmieva sa a zá­ro­veň cíti všetko práz­dno. Je to druh práz­dnoty, ktorý ne­do­ká­žeš opí­sať slo­vami, ale cí­tiš ju. Slon v miest­nosti, hlasný zvuk bubna v ti­chom dome a slnko na ve­čer­nej ob­lohe – ne­zvy­čajné, ale ro­zo­zna­teľný po­cit oso­bi­tosti.

Cí­tiš sa prázdne a to ťa osa­mos­tatní.

Po­ze­ráš sa vedľa seba a vi­díš prázdny pries­tor. Je tam len vzduch. Vzduch, ktorý slúži len na to, aby tvoje telo niečo spra­co­valo, aby si žil – ale ne­dáva ti ži­vot.

V noci sa ob­jí­maš v po­steli a dú­faš, že ne­ja­kým spô­so­bom bu­deš môcť na­pl­niť svoju práz­dnotu tak, že sa ne­bu­deš ráno pre­bú­dzať a znova za­čí­nať rov­naký boj.

Viem. Mala by som ve­dieť.

Pre teba, kto sa cí­tiš sám – chcem, aby si ve­del, že nie si sám, ktorý sa tak cíti. Ho­vorí sa, že trá­pe­nie mi­luje spo­loč­nosť, ale v sku­toč­nosti nechce spo­loč­nosť, chce, aby nie­kto po­ro­zu­mel emó­ciám, ktoré ani ne­môže po­cho­piť.

Komentáre