Svet a hlavne ten on­line, nám na kaž­dom kroku pred­súva ide­ály do­ko­na­lej po­stavy.  A keby len to. Uka­zuje nám aké účesy sú v móde, čo sa nosí za veľ­kou mlá­kou, alebo aký nos či bradu si ne­chá­vajú spra­viť naši vý­chodní pria­te­lia. No sku­toč­nosť je taká, že keď vy­j­deme na ulicu vi­díme tam úplne oby­čaj­ných nor­mál­nych ľudí z mäsa a kostí ako sme my.

Prečo sa po­tom tak veľmi chceme po­do­bať vy­mys­le­nému ide­álu?

Pred pár rokmi som sa za­čala zau­jí­mať o zdravší ži­votný štýl. Za­čala som in­ten­zívne cvi­čiť a ruka v ruke s pra­vi­del­nými tré­nin­gami som si upra­vila svoj je­dál­ni­ček. Vy­lú­čila som väč­ši­nou po­lo­to­va­rov, slad­kosti, slané jedlá, mastné jedlá, jedlá ob­sa­hu­júce múku a pri­veľa sa­cha­ri­dov. Ovo­cie do­obeda. Ces­to­viny ( aj to len ce­lo­zrnné) raz za uhor­ský rok, ak mäso tak len ku­ra­cie, knedle ne­pri­chá­dzali do úvahy a rov­nako ani nič vy­prá­žané. Smo­tanu som na­hra­dila mlie­kom, jo­gurty len níz­ko­tučné.  Všetko som si sa­moz­rejme za­pi­so­vala a rá­tala každú ka­ló­riu, aby mi za­pa­dala do môjho ka­lo­ric­kého príjmu a vý­daju.  Ok­rem toho bolo treba dať po­zor na hod­noty makro zlú­če­nín. Ne­mu­sím ho­vo­riť o tom, ako som celý deň mys­lela len na jedlo. Sta­rost­livo si plá­no­vala každý ďalší chod a ve­čer pred spa­ním sní­vala o tom čo zaj­tra zjem. A tak sa z nie­čoho čo mi malo pri­niesť ra­dosť, stalo niečo čo ma ob­me­dzo­valo. A ja na­ozaj ne­zná­šam ob­me­dze­nia. Kilá išli dole pri­ro­dzene, ale na­ne­šťas­tie spolu s nimi aj svaly a moja ná­lada. 

zdroj: stocksy.com

Ne­trvalo dlho a za­čala som si uve­do­mo­vať, že tu cesta ne­ve­die. Vždy som ve­dela, aké sú prí­znaky ano­re­xie a aká je ne­bez­pečná, no ne­ve­dela som, že môže byť pre­zle­čená za zdravý ži­votný štýl. Me­dzi prí­liš­nou kon­tro­lou nad zdra­vou stra­vou a po­ru­chou príjmu po­travy je len veľmi tenká hra­nica. Dnes to už viem. Svoje telo mám predsa rada, a keď ne­dos­táva do­sta­točnú vý­živu, trpí.

Na in­ter­nete som štu­do­vala množ­stvo stra­vo­va­cích stra­té­gií. Vy­skú­šala som nízko sa­cha­ri­dovú stravu, nízko tučnú, do­konca som pár dni skú­sila pre­ru­šo­vaný pôst. Ani jedna z týchto stra­té­gií na mňa ne­pla­tila. Veľmi dobre som ve­dela, že sa­cha­ri­dov sa vzdať ne­mô­žem (a ani nech­cem). Uve­do­mila som si, že je dô­le­žité na­čú­vať svojmu telu. Do­priať si to, čo v tej chvíli vy­ža­duje. Že na správny chod a pevné zdra­vie po­tre­buje sa­cha­ridy rov­nako ako aj biel­ko­viny, či tuky. Jedna z hlav­ných te­órií o stra­vo­vaní  ho­vorí, že zá­kla­dom je ve­dieť si vy­vá­žiť prí­jem a vý­daj. Ak chceme chud­núť mu­síme mať väčší vý­daj, ak chceme pri­be­rať na­opak.

zdroj: stocksy.com

Na­šla som rov­no­váhu. V tré­nin­goch a rov­nako aj v stra­vo­vaní. Ak mám chuť na čo­ko­ládu, tak idem a po­kojne si ju dám. Keď nie­kde vi­dím ces­to­viny s ba­zal­ko­vým pes­tom, tak ne­vá­ham a upred­nost­ním ich pred ku­ra­cím ša­lá­tom. Po­kiaľ sa cí­tim una­vená, do­pra­jem si od­dych a vy­ne­chám tré­ning. Sna­žím sa na­čú­vať svojmu telu a mys­lím, že je to to naj­lep­šie čo pre seba môže uro­biť každá z nás. S ni­čím ne­treba pre­há­ňať a žiadne ex­trémy nie sú po­trebné. Na to aby si bola dl­ho­dobo spo­kojná sa mu­síš cí­tiť dobre. A tým ne­mys­lím len fy­zicky. Tvoj psy­chický stav sa od­zr­kad­ľuje na tvo­jom zdraví a rov­nako aj zo­vnajšku. Z času na čas mu­síš po­vo­liť a do­priať si to po čom tvoje telo túži.

 Ne­bi­čo­vať sa do kraj­ností,

ne­pre­ce­ňo­vať svoje schop­nosti,

a na­učiť sa mi­lo­vať svoje pred­nosti.

Ja som svoju rov­no­váhu na­šla a vo svo­jom tele sa cí­tim vý­borne. A to isté pra­jem aj tebe. Ne­po­ze­raj sa na dru­hých a nauč sa s nimi ne­po­rov­ná­vať. A ver, že bu­deš na tej naj­lep­šie ceste k vnú­tor­nej spo­koj­nosti a zdra­vej se­be­láske.