V tejto si­tu­ácii sa môže ocit­núť na­ozaj kto­koľ­vek.

Žiaľ, ešte aj dnes, v roku 2019, sa na psy­cho­ló­gov, psy­cho­te­ra­pe­utov či psy­chiat­rov po­ze­ráme ako na akési tabu. Stále si mnoho ľudí myslí, že nav­ští­viť ko­ho­koľ­vek z nich je han­bou a akousi stig­mou, kto­rej sa po­tom už nez­ba­víme po celý ži­vot. To je však je­den ob­rov­ský omyl. 

Nie­ktoré prob­lémy to­tiž môžu byť či už ča­sovo alebo emočne na­toľko roz­siahle, že štan­dardný roz­ho­vor s pria­te­ľom či s ro­di­nou ich jed­no­du­cho ne­vy­rieši. Prob­lémy sa tak na seba efek­tom sne­ho­vej gule za­čnú na­ba­ľo­vať a my jed­ného dňa zis­tíme, že sami tú ťar­chu už ďa­lej niesť ne­z­vlád­neme. A ak sa chceme vy­hnúť na­ozaj váž­nym ná­sled­kom, presne toto je ten mo­ment, kedy by sme mali vy­hľa­dať psy­cho­lóga, psy­chiatra či te­ra­pe­uta.

Ak si teda denne opa­ku­jete na­sle­dov­ných 7 viet, nie­koho z nich vy­hľa­dajte čo naj­skôr.

“Na konci dňa sa cí­tim re­la­tívne dobre, no každé ráno sa bu­dím s hroz­nými po­citmi, s kto­rými sa bo­juje veľmi ťažko.”

Nie­kto, kto si ni­kdy ne­pre­šiel žiad­nym psy­chic­kým ocho­re­ním tomu ťažko po­ro­zu­mie, no pre člo­veka, kto­rého zlo­mila váha jeho prob­lé­mov a sta­rostí, sú rána ho­to­vým tres­tom. Budí sa s ne­pre­ko­na­teľ­ným po­ci­tom úz­kosti, ab­so­lútne de­mo­ti­vo­vaní a zne­chu­tení, k čomu sa ve­ľa­krát pridá ešte aj ne­voľ­nosť. S od­strá­ne­ním tohto prob­lému vám po­môže na­ozaj len od­bor­ník.

zdroj: unsp­lash.com

“Mám po­cit, že som na ne­správ­nom mieste, a že vlastne ži­jem ži­vot, ktorý ani nie je môj.”

Zrazu cí­tite, ako by bol celý váš ži­vot len ne­ja­kým ne­po­da­re­ným žar­tom. Nie ste spo­kojní s tým, kde sa práve na­chá­dzate a vlastne ani ne­viete, ako ste sa mohli do­stať až sem. Naj­rad­šej by ste si zba­lili veci a od­išli nie­kam po­riadne ďa­leko – čo naj­ďa­lej od všet­kých a na po­riadne dlhú dobu.

“Cí­tim sa ako v blud­nom kruhu, stále ro­bím rov­naké chyby.”

Už vás ne­smierne una­vuje, že v kaž­dej práci máte rov­naké prob­lémy so šé­fom či s ko­le­gami a rov­nako vás una­vuje aj to, že každý váš vzťah skončí pri­bližne rov­nako. Je to váš osud? Nie. Prav­de­po­dobne to bude mať na sve­domí vaše pod­ve­do­mie, do kto­rého sa ale bez po­moci od­bor­níka ne­dos­ta­nete.

“Trá­pia ma zdra­votné prob­lémy, no le­kári tvr­dia, že som v po­riadku.”

Pre­tr­vá­va­júce bo­lesti hlavy, bru­cha, ža­lú­dočné prob­lémy, ne­voľ­nosť, časté tep­loty, osla­bená imu­nita… Žiaľ, aj toto všetko môžu mať na sve­domí stres a psy­chické prob­lémy. Ak vám teda os­tatní le­kár tvr­dia, že fy­zicky ste úplne v po­riadku, zvážte, či prob­lém ne­môže byť aj tu.

zdroj: unsp­lash.com

“Na nič sa ne­do­ká­žem sú­stre­diť.”

Nie­kedy ste možno boli maj­strom pro­duk­ti­vity, alebo ste as­poň zvlá­dali všetko, čo ste si na­plá­no­vali, dnes vám však už robí prob­lém sú­stre­diť sa hoci aj 10 mi­nút. Vaša pro­duk­ti­vita zá­vratne klesla, pra­covné po­vin­nosti sa vám ko­pia a váš stav sa tým len ďa­lej zhor­šuje.

“Ne­ná­vi­dím svoj vzhľad.”

Se­bak­ri­tika a túžba zme­niť sa k lep­šiemu sú vlastne dob­rými vlast­nos­ťami, ak však na svoj vzhľad kla­diete ne­pri­me­rane veľký dô­raz a mys­líte si, že váš ži­vot do­káže značne ovplyv­niť, ide o psy­cho­lo­gický prob­lém. V tomto prí­pade je dô­le­žité zis­tiť, ako a kde vzni­kol, až tak je možné od­strá­niť ho.

“Ne­us­tále cí­tim po­cit viny.”

Ak na to aj máte dô­vod, je ne­vy­hnutné od­pus­tiť si, nech už ste spra­vili čo­koľ­vek. Po­cit viny však môžu cí­tiť aj ľu­dia, ktorí ne­spra­vili vô­bec nič, tak by to však byť ur­čite ne­malo. Od­bor­níci vám ale tento prob­lém ur­čite po­môžu pre­ko­nať.

“Pria­te­lia sa o mňa pre­stali zau­jí­mať.”

Možno ste mali len ne­správ­nych pria­te­ľov, no možné je aj to, že sa vám za­čali vy­hý­bať, pre­tože cí­tili, že viac vám už po­môcť ne­do­kážu a mali vý­čitky sve­do­mia, že je to stále málo.

zdroj: bright­side

Komentáre