Ach tá láska. Vy­čer­páva nás a na­pĺňa každý deň. Ob­čas sa po­pá­lime, zly­háme, skla­meme. Chceme ju každý. Chceme sa odo­vzdať, no chceme i pri­jí­mať. Sme ot­vo­rení no­vým vzťa­hom, no nie­kedy sme za­tr­pk­nutí a naše srdce je z ka­meňa. Nech­ceme pus­tiť lásku do nášho ži­vota. Bo­jíme sa.

O čom inom je však ži­vot, ak nie o láske, nád­her­ných spo­mien­kach a o ľu­ďoch?

Ako veľmi mi­lu­ješ? Ťažká otázka, však? Mi­lu­ješ ce­lým srd­com? Alebo mi­lu­ješ tak, aby si sa ne­po­pá­lila? Mi­lu­ješ od­dane, s po­ko­rou, alebo si v tom opatrná? Mi­lu­ješ úp­rimne? Chceš mi­lo­vať? Ča­sto­krát, ak moji pria­te­lia od­ídu zo vzťahu či už ako tí, čo od­išli, alebo boli opus­tení, plačú a roz­prá­vajú sa, kde na­stal prob­lém. Ča­sto­krát sa ich pý­tam pri na­šich de­ba­tách, či mi­lo­vali ce­lým srd­com. Chvíľu pre­mýš­ľajú a sú ti­cho. Po­zrú sa na mňa a ne­ve­dia čo po­ve­dať. „Áno, mi­lo­val som ju, ako sa len dalo. Ale ona nie. Nie tak veľa.“ Alebo na­opak. Veď to po­znáte. Mor­dujú sa s otáz­kami, kde uro­bili chybu. Kde si uro­bil/a chybu? Prečo to už nie je? Kvôli tvo­jej po­vahe, po­doz­rie­va­niu, zly­ha­niu, ná­la­dám?

fre­e­pik.com

Každý z nás robí chyby, každý z nás si za­slúži druhú šancu, vy­svet­le­nie a od­pus­te­nie. My to však ne­vi­díme vždy. Od­chá­dzame utrá­pení zo vzťa­hov, pri­tom sa to dalo na­pra­viť. Ale chceme od­ísť, lebo naše srdce to ne­z­vláda, lebo naše srdce je už dosť za­sia­hnuté a my sa po­be­ráme s kús­kom hr­dosti do svo­jej bub­liny. Vraj už si nech­ceme ub­li­žo­vať. Za­ho­díme srdce. Vi­taj mo­zog.

Ale mi­lu­ješ ce­lým srd­com? Ako mô­žeš mi­lo­vať ce­lým srd­com, ak si od­išla, aby ti ne­bolo ub­lí­žené, pri­tom sa sta­čilo o tom po­roz­prá­vať? Ako mô­žeš mi­lo­vať ce­lým srd­com, ak opo­vr­hu­ješ tým dru­hým, ak ťa ná­ho­dou sklame?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Dnešná doba má vy­soké ná­roky. Náš drahý pán skvelý musí byť múdry, ši­kovný, bez­chybný, teda vlastne do­ko­nalý. Po­tom sa ču­du­jeme, prečo si ne­vieme ni­koho nájsť, že len blú­dime, mi­lu­jeme na­silu, pri­tom vieme, komu naše srdce patrí. V tomto vi­dím hanbu. Ob­rov­skú a ška­redú.

fre­e­pik.com

Ča­sto­krát ne­mi­lu­jeme ce­lým srd­com. Nášmu dra­hému dáme iba po­lo­vicu, os­tatné si scho­váme ako „zá­ložný plán“, keď nás sklame, opustí, alebo my si to ro­zmys­líme a bu­deme chcieť byť samé a ne­zá­vislé. Po­tom pre­mýš­ľame, prečo sa nám v láske ne­darí. Vraj sme dali všetko. Ne­dali. Ja úplne re­špek­tu­jem to, že každý má mať svoje hobby, pria­te­ľov a slo­bodu. No tu ho­vo­ríme o srdci. Ne­vin­nom, kreh­kom. Bo­les­ti­vom.

Mi­luj ce­lým srd­com toho pra­vého.

Odo­vzdaj mu svoje srdce zod­po­vedne.

Chráň si svoje srdce a „po­lie­vaj“ ho lás­kou.

Komentáre