Ľu­dia často za­bú­dajú na to, že na každú si­tu­áciu sa môžu po­zrieť z rôz­nych uhlov po­hľadu. Pri­ro­dzene by mali ľu­dia dneš­nej doby svoj mo­zog vy­uží­vať, nie sa ním ne­chať ria­diť. Na to máme predsa srdce. Vždy, keď sa ob­javí v mo­jom ži­vote niečo, na čom mi zá­leží, alebo čo ke­dysi ku mne pat­rilo, moje srdce to cíti, preto viem, že je­diná pravda sa na­chá­dza práve v ňom. Ak sa ale vo mne ob­javí strach, vždy sa pý­tam prečo. Jed­no­du­cho hľa­dám prí­činu a keď ju náj­dem, tak sa mi po­tom ľah­šie dý­cha.

Celý ži­vot sa nie­kde po­náh­ľaš, niečo mu­síš sti­hnúť, niečo mu­síš do­siah­nuť, niečo mu­síš zna­me­nať, niečo mu­síš vlast­niť a na­ko­niec mu­síš zo­mrieť. A tak celý ži­vot ži­ješ v oba­vách, či to všetko za je­den ži­vot stih­neš. Ale ja sa vô­bec tomu ne­ču­du­jem, jed­no­du­cho sme tak vy­rástli, vi­deli sme to skoro všade. Lenže to nie je nor­málne, ty takto ne­mu­síš žiť.

pexels-photo-219561

foto: pe­xels.com

Bo­jíš sa po­ve­dať nie? Bo­jíš sa po­ve­dať svoj ná­zor? Bo­jíš sa uro­biť chybu? Ale prečo by sa mal člo­vek báť, dnes už ne­ži­jeme v dobe, kedy ťa za slo­bodný ná­zor upá­lia na hra­ni­ciach. Ľu­dia majú radi úp­rim­nosť a vy­ža­dujú ju od os­tat­ných, ale mnohí z nich žijú v klam­stvách a pre­tvár­kach celé roky, pre­tože je to ich kom­fortná zóna. Koľko stra­chu sa skrýva v ta­komto tvo­rovi, je ťažké presne po­ve­dať, ale mys­lím si, že cel­kom dosť. Čaká do­kým stratí úplne všetko, pre­tože nie­kde v hĺbke duše vie, že nie je čestný a raz za to bude mu­sieť za­pla­tiť. Ale na­ivne si myslí, že toto je tá správna cesta ku šťas­tiu.

Na­roz­diel od člo­veka, ktorý žije úp­rimne, na nič sa nehrá a jed­no­du­cho žije tu a te­raz. Ta­kýto člo­vek ne­musí zvá­dzať den­no­denný sú­boj s vlast­ným stra­chom, pre­tože sám po­zná svoju hod­notu a rov­nako si váži aj os­tat­ných ľudí. Ve­rím tomu, že dnes exis­tuje ešte veľa ta­kýchto ľudí, stále tomu bu­dem ve­riť.

A čo z toho vy­plýva? Sprá­vaj sa tak, ako chceš, aby sa druhí sprá­vali k tebe. Nie ne­stačí kýv­nuť hla­vou, ale po­cho­piť, čo toto prosté sú­ve­tie na­ozaj zna­mená. Každý kto je roz­umný, to do­káže vy­užiť k nie­čomu lep­šiemu, ako pre­žiť celý svoj ži­vot v stra­chu a oba­vách. To k ni­čomu po­zi­tív­nemu ne­ve­die. Ale to ty už dobre vieš. Sa­moz­rejme te­raz ne­ho­vo­rím o stra­chu in­štink­tív­nom. Mám na mysli strach, ktorý si sami vy­tvá­rame. Preto najb­liž­šie, keď bu­deš mať obavy, skús ich pre­me­niť na vieru.

Ver sama sebe, nie svojmu stra­chu, raz si za to po­ďa­ku­ješ.

 

Komentáre