Ľudia často zabúdajú na to, že na každú situáciu sa môžu pozrieť z rôznych uhlov pohľadu. Prirodzene by mali ľudia dnešnej doby svoj mozog využívať, nie sa ním nechať riadiť. Na to máme predsa srdce. Vždy, keď sa objaví v mojom živote niečo, na čom mi záleží, alebo čo kedysi ku mne patrilo, moje srdce to cíti, preto viem, že jediná pravda sa nachádza práve v ňom. Ak sa ale vo mne objaví strach, vždy sa pýtam prečo. Jednoducho hľadám príčinu a keď ju nájdem, tak sa mi potom ľahšie dýcha.

Celý život sa niekde ponáhľaš, niečo musíš stihnúť, niečo musíš dosiahnuť, niečo musíš znamenať, niečo musíš vlastniť a nakoniec musíš zomrieť. A tak celý život žiješ v obavách, či to všetko za jeden život stihneš. Ale ja sa vôbec tomu nečudujem, jednoducho sme tak vyrástli, videli sme to skoro všade. Lenže to nie je normálne, ty takto nemusíš žiť.

pexels-photo-219561

foto: pexels.com

Bojíš sa povedať nie? Bojíš sa povedať svoj názor? Bojíš sa urobiť chybu? Ale prečo by sa mal človek báť, dnes už nežijeme v dobe, kedy ťa za slobodný názor upália na hraniciach. Ľudia majú radi úprimnosť a vyžadujú ju od ostatných, ale mnohí z nich žijú v klamstvách a pretvárkach celé roky, pretože je to ich komfortná zóna. Koľko strachu sa skrýva v takomto tvorovi, je ťažké presne povedať, ale myslím si, že celkom dosť. Čaká dokým stratí úplne všetko, pretože niekde v hĺbke duše vie, že nie je čestný a raz za to bude musieť zaplatiť. Ale naivne si myslí, že toto je tá správna cesta ku šťastiu.

Narozdiel od človeka, ktorý žije úprimne, na nič sa nehrá a jednoducho žije tu a teraz. Takýto človek nemusí zvádzať dennodenný súboj s vlastným strachom, pretože sám pozná svoju hodnotu a rovnako si váži aj ostatných ľudí. Verím tomu, že dnes existuje ešte veľa takýchto ľudí, stále tomu budem veriť.

A čo z toho vyplýva? Správaj sa tak, ako chceš, aby sa druhí správali k tebe. Nie nestačí kývnuť hlavou, ale pochopiť, čo toto prosté súvetie naozaj znamená. Každý kto je rozumný, to dokáže využiť k niečomu lepšiemu, ako prežiť celý svoj život v strachu a obavách. To k ničomu pozitívnemu nevedie. Ale to ty už dobre vieš. Samozrejme teraz nehovorím o strachu inštinktívnom. Mám na mysli strach, ktorý si sami vytvárame. Preto najbližšie, keď budeš mať obavy, skús ich premeniť na vieru.

Ver sama sebe, nie svojmu strachu, raz si za to poďakuješ.