Tento článok venujem mojej múze, ktorá ma inšpirovala na napísanie tohto článku. Vďaka Ev, znamenáš pre mňa viac, ako si myslíš.

„Najhoršie na tom je to, že si uvedomíš, že z tej osoby, ktorá ti dala najkrajšie spomienky, sa stala spomienka,“ povedala mi. To je ten moment, kedy máte skloniť hlavu, držať jazyk za zubami, trocha si vzdychnúť, pokrčiť plecami a možno aj trochu pokývať hlavou. To je všetko. Čo na toto odpovedať?

Vety ako „to bude dobré“ alebo „jedného dňa to pochopíš“ sú chabé. To ozaj človeku nepomôže. Pri týchto životných momentoch a konverzáciách, kde mi druhí hovoria niečo veľmi vážne a pre nich životne dôležité mám obavy, ako vôbec reagovať. Cítim veľkú zodpovednosť, avšak viem, že najlepšie si človek pomôže sám. Pretože on musí pochopiť, prečo sa to stalo.

Myslím si, že som zabudla dať na začiatku článku upozornenie, ktoré by znelo takto: „Tento článok však nevylieči tvoju dušu. Môže ti byť len oporou, pochopením. Ale to podstatné si musíš vyriešiť sama so sebou.“

Neustále hľadáme návody a články typu: „10 rád ako…“, avšak ja by som to zhrnula takto: v živote si musíš odžiť dobré i zlé momenty, o čom je nudný život? Zažívaj všetko!

Drahé moje čitateľky, ako som odpovedala mojej drahej priateľke? Takto:

„Zažila si niečo, o čom iní možno len snívajú a hovoria, že majú nudný život. Prestaň sa na to sťažovať. O pár mesiacov či rokov sa nad tým pousmeješ, pomyslíš si na tú osobu a zaželáš jej všetko len dobré. Viem, teraz je to ťažké a viem, že je to klišé, ale naozaj to malo byť v tvojom živote, musela si ho stretnúť, poučiť sa a pochopiť. Toľko krásnych spomienok máš, tak prestaň sa sťažovať.“

Myslím si, že takú reakciu nečakala. Ani ja by som ju nečakala.

Avšak som toho názoru, že musíme si toho odžiť viac, aby sme pochopili život. Tie krásne veci sú skvelé, to áno, avšak úprimne, čo ťa naučili? Zato tie hnusné momenty boli po čase obrovským ponaučením, za ktoré si ďakovala. Nik nezostane v našom živote navždy, jedine my samé pre seba. Spoznáme veľa zaujímavých ľudí, ktorých si zamilujeme, či sa dokonca i do nich zamilujeme. Som vo veku, kedy začínam veci prijímať, namiesto toho, aby som neustále polemizovala a uvažovala, čo som urobila zle a čo urobil zle niekto druhí. Nikomu to nepomôže.

Áno, už prichádza koniec článku a ty si hovoríš, že som nič konkrétne nenapísala. Že si žiaden recept na vyliečené srdce a smútok nedostala. Ale o tom život nie je. To by bol príliš ľahký a jednoduchý, keby každý máme na neho recept. Avšak neodpustím si jeden môj obľúbený citát na koniec:“Verím, že náhodné stretnutia neexistujú. Že každý, koho sa dotkneme, sa dotkne i nás, nám prišiel do cesty z nejakého dôvodu. To najkratšie stretnutie môže otvoriť dvere, vyliečiť ranu alebo uzatvoriť kruh, ktorý začal dávno pred našim narodením.“

Prihlasujem do newslettera...

Dostávaj najlepšie novinky z Odzadu

Prihlásením sa do newslettera súhlasíte s podmienkami ochrany súkromia.