O emó­ciách žien sa ho­vorí veľa. Ako keby sa za­bú­dalo na to, že aj muži ich majú. Aj muži môžu byť emo­ci­onálne zlo­mení.Ne­vieme však o tom, lebo tak káže spo­loč­nosť. Tá ob­čas kla­die na mu­žov až ne­re­álne ná­roky, čo sa pre­ja­vo­va­nia emó­cií týka. Až ob­čas za­bú­dame, že vô­bec ne­jaké emó­cie majú. Stá­vajú sa na­toľko mas­ku­lín­nymi, že za­bú­dajú vní­mať emó­cie ako sú­časť kaž­do­den­ného ži­vota. Za­bú­dajú, ako pre­ja­viť bo­lesť, nák­lon­nosť či na­pä­tie. Prob­lém však nie je v mu­žoch, ale v spo­loč­nosti, ktorá z nich „mu­žov“ robí.

Muži však emó­cie majú, teda môžu byť emo­ci­onálne zlo­mení. Žijú však v sú­čas­nej spo­loč­nosti, sna­žia sa preto s bo­les­ťou vy­rov­nať po­ti­chu a ne­ná­padne. Ta­kíto muži sa však nie­len so stre­som vy­rov­ná­vajú po svo­jom, ale iným spô­so­bom aj mi­lujú. Ako?

Prob­lé­mom je, že…

Emo­ci­onálne zlo­mený muž už vše­ličo za­žil. Vie, aké to je byť zlo­mený, na­priek tomu vie vstať a stále žiť, ako keby sa nič ne­dialo. Vie, ako vstať každé ráno z po­stele na­priek množ­stvu prob­lé­mov a tvá­riť sa, že je všetko v naj­väč­šom po­riadku. Vy­rov­ná­va­nie sa s prob­lé­mami sa stáva kaž­do­den­nou zá­le­ži­tos­ťou.

Do­spelo to do­konca do bodu, kedy sú prob­lémy nie­čím „nor­mál­nym“. Ich re­ak­cie sú teda iné, než bežne. Ak s ta­kým mu­žom ste a spý­tate sa ho na to, čo ho trápi, ur­čite ne­spustí li­tá­niu o tom, čím všet­kým si práve pre­chá­dza. Zrejme vašu otázku pre­hliadne a spýta sa rad­šej na to, ako sa cí­tite vy. Zlo­mení muži majú po­city, ako všetci, ne­pre­ja­vujú ich však na­vo­nok. Práve preto je ne­smierne ná­ročné „vy­lie­čiť“ ich po emo­ci­onál­nej stránke.

pe­xels.com

Zdá sa, že vie, čo chce

Na­vo­nok to vy­zerá, že emo­ci­onálne zlo­mený muž presne vie, čo chce. Je to však na­ozaj tak? Možno nie. Možno je len na­toľko dobrý v pred­stie­raní toho, že má všetko pre­mys­lené a ujas­nené. Vždy sa bude sprá­vať, ako keby po­znal rie­še­nie na všetky prob­lémy sveta, vo vnútri je to však úplne niečo iné. Možno si nie je istý ab­so­lútne v ni­čom, nedá to však na­javo.

Nie­kedy je úplne na dne

Ob­čas sa zlo­mia aj tí naj­ri­gid­nejší je­dinci. A to platí aj pre emo­ci­onálne zlo­me­ného muža. Nech je ako­koľ­vek dobrý v pred­stie­raní ne­o­hro­ze­ného se­ba­ve­do­mia, ob­čas aj on po­od­halí niečo zo svojho vnú­tor­ného sveta. Po­city však pre­javí svoj­ským spô­so­bom. Ne­bude pla­kať, na­rie­kať ani roz­prá­vať o svo­jich po­ci­toch pri­veľa, ale oc­hladne. Možno si po­mys­líte, že je ná­la­dový, v sku­toč­nosti je to však akási otu­pe­nosť.

Možno do­sia­hol bod, kedy nie je schopný sprá­vať sa ináč, než chladne. Možno sa stal imún­nym voči tomu, čo sa deje na­vô­kol a upa­dol do po­hodl­nej ľa­hos­taj­nosti.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
pe­xels.com

Ne­ho­vorí o svo­jich po­ci­toch

Aj keď práve pre­žíva ne­smiernu bo­lesť a smú­tok, nedá to na­javo. Ml­ča­nie je pre neho jed­no­duch­šie, ako vy­jad­re­nie po­ci­tov. Na vine je však spo­loč­nosť a to, ako sme vy­cho­vá­vaní. Muži predsa ne­plačú. Ani v prí­pade, ak si pre­chá­dzajú ex­trém­nou bo­les­ťou. Na­vyše, muž má byť hla­vou do­mác­nosti, ako by mo­hol pla­kať?

Týmto všet­kým si emo­ci­onálne zlo­mený muž pre­chá­dza. Spo­loč­nosť im ne­ro­zu­mie a ig­no­ruje ich exis­ten­ciu. Ig­no­ruje mož­nosť, že aj muži môžu cí­tiť bo­lesť a smú­tok.

zdroj: the­minds­jour­nal

Komentáre