S hr­dos­ťou pred­sta­vu­jeme ďal­šiu #Slo­ven­kudna, úspešnú ma­ji­teľku mi­lého ob­chodu s au­tor­ským di­zaj­nom slá­vica, mamu, bý­valú mo­delku a úp­rimnú ženu, ktorá má rada „jed­no­du­ché veci s du­šou“. Ivica sa riadi hes­lom „rob všetko so srd­com“ a preto ti tento in­špi­ra­tívny roz­ho­vor nie len dodá se­ba­ve­do­mie, ale pod­porí sku­točné hod­noty.

 

Ivica, si bý­valá mo­delka, mo­men­tálne ma­ji­teľka di­zaj­no­vého ob­chodu „slá­vica„, mama a man­želka. Opíš nám, ako ty vi­díš seba samú. Kto je Ivica Jus­ková?

Som žena, mama, man­želka ako každá iná. Ži­jem úplne bežný ži­vot. Som však vďačná za ľudí, kto­rých v ži­vote stre­tá­vam a od kto­rých je stále sa čo učiť. Som vďačná za mož­nosť viesť tak krásny ob­chod a v ne­po­sled­nom rade som vďačná za svoju už päť­člennú ro­dinu (ak rá­tam aj našu Loru, psíka), po kto­rej som vždy tú­žila a ktorá ma ukot­vila.

Zdroj: FB/ Ivica Jus­ková

Čí­tala som, že ti ne­sta­čila práca mo­delky, že ťa to ne­na­pĺňalo a chcela si vy­skú­šať niečo
nové. Kedy si sa do­stala do bodu, kedy si cí­tila, že je čas po­su­núť sa ďa­lej?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Vieš čo, ja som prišla na to, že mňa k mo­de­lingu prek­va­pivo pri­vie­dol môj tato. Po­znal sa s fo­to­gra­fom Mar­ti­nom Kli­mom a asi ako 15-ročnú ma k nemu zo­bral na prvé fo­te­nie s otáz­kou, či by zo mňa “niečo mohlo byť”? No a od­vtedy to ne­jak za­čalo.

Ako 16-ročná som pr­vý­krát vy­ces­to­vala sama na dva me­siace do Pa­ríža. Bola to skú­se­nosť aj skúška, po­lo­vicu času som pre­pla­kala, tak ako skoro všetky moje za­hra­ničné mo­de­lin­gové vý­lety. Mys­lím si, že sama by som si cestu mo­de­lingu ni­kdy ne­vyb­rala. Ono sa to so mnou už po­tom tak ne­jak nieslo, ale ja som si ako mo­delka ni­kdy ne­pri­pa­dala. Ne­cí­tila som tú pri­danú hod­notu seba (ok­rem krásy, ktorú som aku­rát zde­dila po ro­di­čoch), čo mi ne­smierne chý­balo. Asi 2 roky po vy­so­kej škole som sa ve­no­vala len mo­de­lingu a ná­pad s ob­cho­dom som no­sila
v hlave a tajne si ho priala. Až ma jed­ného dňa oslo­vili, či by som v KC Du­naj ta­kýto ob­chod nech­cela mať a tak to za­čalo. Po­cit se­ba­re­a­li­zá­cie.

Zdroj: FB/slá­vica

Čo si naj­viac ce­níš na sebe a na ľu­ďoch, ktorí sú okolo teba?

Mi­nule mi moja naj­lep­šia ka­ma­rátka po­ve­dala, že si na mne veľmi váži moju úp­rim­nosť. Zho­dou okol­ností sme sa ba­vili presne na túto tému. Som úp­rimná, nie­kedy až prí­liš. A to si na sebe ce­ním asi aj ja, spolu s čest­nos­ťou a tak­tom. Ne­mám rada ne­takt­ných ľudí. Na ľu­ďoch mne blíz­kych si vá­žim ich bez­pod­mie­nečnú lásku, em­pa­tiu a tak­tiež úp­rim­nosť. Takú tú voči dru­hým ale aj k sebe sa­mým.

 

Keby máš dať naj­cen­nej­šiu radu za­čí­na­jú­cemu mla­dému pod­ni­ka­te­ľovi/pod­ni­ka­teľke, aká by to bola?

Choď do toho!

Zdroj: FB/Slá­vica

Aké je tvoje ži­votné motto? Kde hľa­dáš in­špi­rá­cie a ná­pady?

Motto… Asi ako 10-roč­nej mi ka­ma­rátka na­pí­sala do le­gen­dár­nych pa­mät­níč­kov tej doby je­den vý­rok, ktorý mi tak utk­vel, že si ho pa­mä­tám do­dnes a aj sa ním ria­dim: “Keby si nie­koho stretla a ne­mal by pre teba úsmev, ob­dar ho svo­jim úsme­vom ty, lebo nik tak ne­pot­re­buje úsmev ako ten, ktorý ho nemá pre dru­hých.” A naj­väč­šou in­špi­rá­ciou sú pre mňa asi ľu­dia, kto­rých vo svo­jom ži­vote stre­tá­vam.

 

Aká je podľa teba naj­dô­le­ži­tej­šia vlast­nosť na žene, ktorú si ty vá­žiš?

Mám už spo­mí­nanú naj­lep­šiu ka­ma­rátku, moju na­ozaj spriaz­nenú dušu, ktorú po­znám od det­stva. Je až ne­uve­ri­teľné, ako si roz­umieme, ako sa chá­peme, ako sa po­známe. Som za ňu vďačná každý je­den deň. Uve­do­mu­jem si, že je to ob­rov­ské šťas­tie. Ja ani ne­viem po­ve­dať, čo si na nej vá­žim naj­viac. Jed­no­du­cho to, aká je. Celá. Že ma má rada takú, aká som, že je ku mne úp­rimná, že sa pri nej viem z chuti za­smiať a že sa pri nej cí­tim “ja”.

Zdroj: FB/Slá­vica

Cí­tiš sa úspešná? Čo po­va­žu­ješ ty za úspech?

Asi áno. Cí­tim sa na­pl­nená a šťastná za to, čo mô­žem v ži­vote za­ží­vať. Slá­vica je pre mňa úspech, lebo je za ňou veľa práce a úsi­lia. Nie je to jed­no­du­ché a každý deň je na čom pra­co­vať, čo vy­lep­šo­vať. Popri ma­lých sa jej mo­men­tálne ne­mô­žem ve­no­vať tak, ako by som si moc priala, ale ve­rím, že príde opäť ten čas. A za úspech na­prí­klad po­va­žu­jem aj náš už 10 ročný vzťah s mo­jim man­že­lom, lebo aj to stojí veľa práce a úsi­lia, no stojí to za to!

Zdroj: Fb/slá­vica

Kde sa vi­díš o pár ro­kov? Chcela by si skú­siť niečo nové v pod­ni­kaní, chcela by si sa vrá­tiť ku ka­ri­ére mo­delky alebo máš ešte ne­jaký ne­spl­nený sen, ktorý chceš usku­toč­niť?

Vi­dím sa na pláži s naj­lep­šou ka­ma­rát­kou, dob­rou kni­hou v jed­nej ruke a drin­kom v dru­hej.

 

Ako mo­delka si pre­ces­to­vala rôzne kra­jiny. V kto­rej by si si do­ká­zala pred­sta­viť žiť a ktorá ťa naj­viac obo­ha­tila o skú­se­nosti?

Ako mo­delka som ces­to­vala veľmi mladá. Te­raz by som si tie cesty užila cel­kom inak. Mi­nule som sa smiala, že som bola 3x v Ja­pon­sku ako 16 a 17-ročná a jesť som cho­dila pizzu, lebo sushi mi ne­chu­tilo.. Dnes, ne­mys­li­teľné! Pred 4 rokmi sme si tam uro­bili vý­let s mu­žom a skú­šali miestne špe­cia­lity. Až zá­žitky, ktoré sú zdie­lané, sú pre mňa zá­žit­kami. Takže tie “osa­melé” mo­de­lin­gové cesty boli fajn, ale ur­čite si viac uží­vam tie sú­kromné. Av­šak ja našu Bra­ti­slavu mi­lu­jem a prav­de­po­dobne ju ni­kdy ne­opus­tím.

 

Ďa­ku­jem krásne za roz­ho­vor! Čo by si chcela od­ká­zať na­šim či­ta­teľ­kám?

Nech sa každý deň za­sta­via na chvíľku. 5-10min byť sama so se­bou a svo­jimi myš­lien­kami. Nech sa na svet ob­čas skú­sia po­ze­rať det­skými očami, ta­kými tými “hlú­puč­kými”. Ja sa to sna­žím ro­biť te­raz často, aj keď nie vždy sa mi to darí. Je to úžasný po­cit len tak vy­pnúť a vy­ma­lo­vá­vať si, ro­biť z piesku ko­láče alebo len tak stáť a po­zo­ro­vať vtáky alebo lie­tadlá bez akej­koľ­vek myš­lienky. Proste len tak byť a uží­vať si to. Vní­mať všet­kými zmys­lami. Veď nato tu my, ženy, sme. Aby sme vní­mali, cí­tili a ľú­bili.

Komentáre