Sú to jemné kve­tiny. Často sa však do­stanú do rúk chu­li­gá­nom, ktorý ich zra­nia. Prídu do ich ži­vota ako ob­rov­ská búrka, na­ro­bia spúšť a po­tom od­ídu. Ne­zos­tane po nich nič, iba oči pre plač a zlo­mené srdce. Pre ta­kéto ženy, ktoré už boli mno­ho­krát zra­nené, sa nové vzťahy za­čí­najú ťažko. Ne­majú v ľu­ďoch už vô­bec takú dô­veru. A aj týchto 8 vecí ro­bia iba preto, pre­tože sa boja, že sa po­pá­lia znova.

#1 Ni­kdy ne­ho­vo­ria o svo­jej mi­nu­losti

Vždy. keď príde na mi­nu­losť, sna­žia sa zme­niť tému kon­ver­zá­cie. Ne­rady o nej roz­prá­vajú, pre­tože ešte stále vi­nia samé seba z toho, čo sa stalo. A tak­tiež sa boja, že vy by ste mohli byť tým ďal­ším, kto jed­no­du­cho od­íde a zo­stane po ňom iba bo­ľavé srdce.

#2 Ne­rady si s vami niečo plá­nujú

Nie, nie je to kvôli tomu, že sa hrajú na ne­do­stupné. Je to kvôli tomu, že si okolo seba po­sta­vili vy­soký múr, cez ktorý je ťažké sa do­stať. Chce sa s vami stre­tá­vať, ale bojí sa, že sa znova po­páli.

#3 Trvá dlho, kým od­po­ve­dia na správu

Sna­žia sa vy­mys­lieť tú naj­lep­šiu od­po­veď. Po­riadne vá­žia slová. Nechcú, aby vy­zneli hrubo, po­dráž­dene, ale ani prí­liš ot­vo­rene. Sú jed­no­du­cho opatrné – so všet­kým, čo k tomu patrí.

#4 Vždy ho­vo­ria, že všetko je „v po­hode“

Ni­kdy vám ne­dajú na­javo, že dnes majú zlú ná­ladu. Že celý deň je o ni­čom a naj­rad­šej by boli, ak by už skon­čil. Všetko, na čo sa opý­tate, je „v po­hode“. Nechcú vy­znieť slabo a nechcú mať po­cit, že si sťa­žujú.

#5 Keď kon­ver­zá­cia za­čína na­be­rať na hĺbke a točí sa okolo nich, od­vrá­tia ju va­ším sme­rom

Ne­ho­vo­ria o sebe veľa. Tak­mer nič. Ne­po­va­žujú seba a svoj ži­vot za nič zau­jí­mavé. Nie­žeby nech­celi, aby ste ich spoz­nali, ale boja sa, že by ste ich od­sú­dili rov­nako, ako to uro­bili tí pred vami. Rad­šej sa budú ba­viť o vás. A ve­dzte, že ta­kéto ženy sú vý­borné po­slu­cháčky.

#6 Prí­liš nad všet­kým pre­mýš­ľajú

Vždy roz­mýš­ľajú nad tým, či to, čo po­ve­dali, bolo vhodné. Či ich sprá­va­nie bolo pri­me­rané. Pre­mýš­ľajú o tom, čo si o nich asi mu­síte mys­lieť. A toto nad­merné pre­mýš­ľa­nie a zby­točné ro­be­nie si sta­rostí ich ničí.

#7 Ni­kdy vás ne­pop­ro­sia o po­moc

Po­tom, čo im iní ub­lí­žili, po­tom, čo boli od­ká­zané iba samé na seba, sú zvyk­nuté, že všetko ro­bia samy. Sú se­bes­tačné a ne­zá­vislé. Ži­vot ich na­učil po­sta­rať sa samé o seba. A tak­tiež, už toľkí ľu­dia ich skla­mali, že všetko rad­šej uro­bia samé, než aby to mali pre­ží­vať znovu.

#8 Sna­žia sa vás od­str­čiť

A ča­som sa vás budú sna­žiť od­str­čiť. Budú vás po­sie­lať preč. Ale, há­dam je jasné, že ne­smiete. Práve v týchto mo­men­toch ne­smiete od­ísť. Ako­koľ­vek budú chcieť, aby ste ich ne­chali, zo­staňte. Zo­staňte tam pre nich a ukážte im, že vám na nich zá­leží. Buďte tam pre ne. A ukážte im, že po všet­kých tých zra­ne­niach sa už te­raz ne­mu­sia báť ni­čoho.

zdroj: thought­ca­ta­log

Komentáre