Mnohí ľu­dia s úz­kost­nou po­ru­chou sú schopní viesť tak­mer úplne pl­no­hod­notný ži­vot, to však ne­zna­mená, že to, čo sa deje pod po­vr­chom sa ne­pre­javí na ich sprá­vaní.

Ľu­dia tr­piaci úz­kost­nou po­ru­chou, tak, ako aj pri mno­hých iných du­šev­ných ocho­re­niach, ne­do­kážu vždy ovlá­dať svoje pre­javy. Často sú sil­nej­šie ako oni sami, alebo sú už tak vy­čer­paní, že to jed­no­du­cho ne­z­vlá­dajú. S úz­kost­nou po­ru­chou sa však vo veľ­kej časti prí­pa­dov stále dá tak­mer pl­no­hod­notne fun­go­vať, aj keď so zní­že­nou kva­li­tou ži­vota. Be­hať po svete, kaž­dému sa za svoje sprá­va­nie ospra­vedl­ňo­vať a zha­dzo­vať vinu na stig­ma­ti­zo­vanú a veľmi častú cho­robu však nie je zrovna prí­jemné rie­še­nie. Preto sa často do­stá­vajú do stavu, kde rad­šej v ti­chosti ne­chajú ľudí pred­po­kla­dať, že sú le­niví, spo­ma­lení či pa­sívni. Pri­blí­žiť si nie­ktoré typy sprá­va­nia, ktoré sa spá­jajú s úz­kos­ťou vám môže po­môcť lep­šie po­cho­piť ľudí, ktorí ňou tr­pia. Zá­ro­veň, ak ňou tr­píte vy sami, ur­čite sa v týchto bo­doch náj­dete a opäť si pri­po­me­niete, že tieto chyby nie sú vaše osobné zly­ha­nia.

1. Zru­šíte plány na­priek tomu, že by ste radi išli

Keď tr­píte úz­kos­ťou, nie­kedy sa jed­no­du­cho ne­viete vy­hnúť zlému stavu. Nie­kedy presne viete, prečo na­stal, nie­kedy je spo­jený práve s as­pektmi da­ného plánu, ako na­prí­klad prí­liš vy­soký po­čet ľudí a po­dobne. Ino­kedy to zas príde len tak. Jedna vec je istá, a to, že vás ten stav úplne po­hltí. Často po­tom na­sle­duje roz­hod­nu­tie ne­zú­čast­niť sa, väč­ši­nou preto, že si uve­do­mu­jete, že vy a vaša te­raj­šia ná­lada by ste boli len „bre­me­nom“ a za­bí­jali by ste zá­bavu.

2. Pre­hnane rie­šite tri­viálne veci, ktoré si väč­šina ľudí ani len ne­všimne

pe­xels

Pre­a­na­ly­zu­jete a na sto spô­so­bov pre­mys­líte dô­vody a vý­znamy úpl­ných ma­lič­kostí. Ľu­dia to často budú po­kla­dať za ko­mické, ako do­káže taká ma­lič­kosť úplne po­hl­tiť vašu my­seľ. Vaša hlava sa ne­kon­tro­lo­va­teľne za­plní rôz­nymi sce­nármi ohľa­dom vecí, ako je na­prí­klad zvláštny po­hľad, ktorý vám nie­kto ve­no­val, a vy ste schopní si s ním lá­mať hlavu aj celý týž­deň. Alebo tie mo­menty, keď si z času na čas spo­me­nieme na niečo trápne, čo sa nám stalo veľmi dávno a opäť nás za­leje trápny po­cit – s úz­kos­ťou sa tieto spo­mienky vra­cajú ešte čas­tej­šie a ich do­pad je ešte oveľa horší.

3. Idete spať ne­skoro, zo­bu­díte sa skoro

Tak, ako v mi­nu­lom bode, vaša my­seľ ne­us­tále pra­cuje. Do­okola omieľa ma­lič­kosti a vy­tvára z nich ob­rov­ské uda­losti a sce­náre, ktoré sa ešte len majú stať na ďalší deň a mení ich na tie naj­väč­šie ka­ta­strofy. Kvôli tomu sa­moz­rejme ne­do­ká­žete za­spať. No a ráno zase na­hra­dzuje bu­dík a bez ohľadu na to, že ste veľmi una­vení, vás vy­že­nie z po­stele vďaka tomu, že vám bude opa­ko­vať, že nič ne­stih­nete, alebo vás po­že­nie všetko za­ria­diť tak, aby sa ne­mohlo stať nič zlé.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

4. Každá chy­bička, ktorú uro­bíte, sa pre vás stáva osob­ným zly­ha­ním veľ­kého ka­libru

pi­xa­bay

Naj­hor­šia je idea toho, že spra­víte chybu v práci a bu­dete pô­so­biť ne­kom­pe­ten­tne a hlúpo. Ná­sledne vám úz­kosť vloží do hlavy myš­lienky o tom, čo všetko si ľu­dia po­mys­lia, a čo všetko sa stane ako ná­sle­dok tej chyby, čo vás sa­moz­rejme úplne od­zb­rojí od mož­ností jej rie­še­nia. Bu­dete sa teda rad­šej cho­robne sna­žiť všetko kon­tro­lo­vať. Chyby sa však stá­vajú tak či tak, no vaša úz­kosť vám ne­do­volí to tak chá­pať, rad­šej vám do hlavy vloží kopu ne­ná­visti voči sebe sa­mému a va­šej ne­schop­nosti.

5. Do­okola a do­okola si opa­ku­jete a ana­ly­zu­jete kon­ver­zá­cie

Ak to si­tu­ácia do­vo­ľuje, tak už do sa­mot­nej kon­ver­zá­cie vstu­pu­jete so slo­vami, ktoré ste si vo­pred pri­pra­vili, aj tie však ešte po ich od­znení zo­pár krát pre­a­na­ly­zu­jete. O to hor­šie je to s tými, ktoré jed­no­du­cho mu­síte vy­slo­viť okam­žite. Vaša hlava vám ne­do­volí uspo­ko­jiť sa s ho­ci­ja­kou ver­ziou ako­koľ­vek dob­rej re­pliky, a preto si ju v hlave ešte pár­krát pre­kon­štru­ujete. Na­ko­niec s ňou však aj tak nie ste spo­kojní a tak vám zo­stáva iba po­cit, že ste to po­ka­zili.

6. Každá si­tu­ácia končí vo va­šej hlave tým naj­hor­ším mož­ným spô­so­bom

pe­xels

Mohli by ste si proste užiť mo­ment, na­plno byť v ňom a vy­ťa­žiť z neho čo naj­viac, ale nie, vaša my­seľ vám to ne­do­volí. Rad­šej vás vo­pred pre­ne­sie do toho, čo všetko sa po­kazí, čím vás často aj do­núti to presne tým, alebo ešte hor­ším spô­so­bom po­ka­ziť. Veľmi ne­prí­jemné sú aj ob­do­bia cho­roby, keďže vtedy vás zase plne pre­svedčí, že vďaka va­šim sla­bým symp­tó­mom pre­c­hlad­nu­tia ur­čite umie­rate.

7. Keď nie­kto pre­javí zne­po­ko­je­nie ohľa­dom vášho stavu, vy sa vy­ľa­káte ešte dvoj­ná­sobne

Keď nie­kto pre­javí zne­po­ko­je­nie, vás to do­núti ešte viac sa zľak­núť prob­lému, pred kto­rým sto­jíte. Toho, aký je vi­di­teľný, ako vás ovláda a ako nič ne­máte pod kon­tro­lou.

8. Ve­ríte, že ak sa vám nie­kto ne­ozve, alebo ne­za­re­a­guje tak, ako dú­fate, je to jed­no­značne vaša chyba

Stav úz­kosti vás núti spo­chyb­ňo­vať aj to, na čo ne­máte do­sah a ne­do­ká­žete to spoz­nať či ovplyv­niť. Preto ak sa vám nie­kto ne­oz­val (či už kvôli tomu, že je za­nep­ráz­dnený, alebo proste ko­mu­ni­kuje inak, ako si vy pred­sta­vu­jete), vaša hlava vás pre­svedčí, že vás ne­ná­vidí, po­ve­dali ste niečo zlé, alebo ste nudní. Aj keď pri no­vých ľu­ďoch sa každý tro­chu bojí, ľu­dom s úz­kost­nou po­ru­chou sa toto stáva aj pri ľu­ďoch, kto­rých už dobre po­znajú.

9. Vždy sa po­rov­ná­vate s inými

pe­xels

Vaša úz­kostná po­ru­cha vám spô­so­buje ne­sku­točný strach z toho, že bu­dete na smiech a ne­bu­dete po­sta­čo­vať tomu, čo od vás spo­loč­nosť vy­ža­duje. Preto stále sle­du­jete svoje oko­lie, po­rov­ná­vate sa a sna­žíte sa im cho­robne pri­po­dob­niť, aby ste ná­ho­dou ne­vy­tŕčali z davu a ne­bola na vás upria­mená aká­koľ­vek po­zor­nosť, no pre­dov­šet­kým tá ne­ga­tívna.

10. Ne­ná­vi­díte otázku bu­dúc­nosti

Väč­šina ľudí rada plá­nuje bu­dúc­nosť, vy však tak ťažko pre­ží­vate aj prí­tom­nosť, že idea bu­dúc­nosti vás ne­sku­točne desí. Bo­jíte sa všet­kého, čo sa môže stať, a preto sa tejto téme väč­ši­nou rad­šej vy­hý­bate.

11. Nie­kedy ste psy­chicky aj fy­zicky prí­liš vy­čer­paní na to, aby ste vô­bec vy­liezli z po­stele

pe­xels

Úz­kosť je stav, v kto­rom ste prak­ticky stále v strehu, v stave takz­va­nom „boj alebo útek“, pri­pra­vení na to naj­hor­šie. To však zo­žiera ne­uve­ri­teľne veľa ener­gie, a to ako psy­chic­kej, tak aj fy­zic­kej. Zá­ro­veň vám úz­kosť be­rie ná­dej k tomu, že tá zlá si­tu­ácia či skú­se­nosť bude na dru­hý­krát lep­šia a núti vás rad­šej sa jej strá­niť. Po­tom si nie­kedy len chcete od­dých­nuť od sveta, na chvíľu pre­stať ak­tívne bo­jo­vať a jed­no­du­cho sa ukryť, za­hra­bať nie­kam, kde na vás svet nemá priamy do­sah.

Komentáre