Každý z nás za­žil v ži­vote prek­va­pivé si­tu­ácie, ktoré zme­nili náš po­hľad na svet, alebo nás pri­naj­men­šom do­nú­tili sa za­mys­lieť. Exis­tujú také, ktoré sa nám stanú každý deň ale aj také, ktoré prídu len raz za ži­vot no či už sú dobré, zlé, oby­čajné alebo vý­ni­močné, mu­síme z nich vy­ťa­žiť ma­xi­mum.

Ľu­dia v na­sle­du­jú­cich prí­be­hoch do­stali za úlohu po­de­liť sa so si­tu­áciou, ktorá ich do­nú­tila sa za­mys­lieť. Na­priek tomu, že nie všetci si spo­me­nuli na šťastný prí­beh ich ži­vota a pre nie­kto­rých mu­seli byť zá­žitky, kto­rými si pre­šli ži­vot­nou skúš­kou, dali im viac než ho­ci­jaká škola a aj oni sami na to spo­mí­najú v dob­rom.


Môj 75 ročný starý otec, ktorý osle­pol, keď mal 15 ro­kov na šedý zá­kal po­ve­dal: „Tvoja stará mama je proste tá najk­raj­šia vec na svete, ne­mys­líš?“ Na chvíľu som sa po­za­sta­vila: „Áno je. Sta­vím sa, že ti chýba po­hľad na takú krásu.“ „Zla­tíčko,“ po­ve­dal môj starký a po­kra­čo­val: „ja stále vi­dím jej krásu každý deň. V sku­toč­nosti, vi­dím ju čas­tej­šie, než keď sme boli mladí.“

zdroj: unsp­lash.com

Dnes som krá­čal so svo­jou dcé­rou ulič­kou. Pred de­sia­timi rokmi som vy­tia­hol 14 roč­ného chlapca z ho­ria­ceho auta jeho mamy po váž­nej au­to­ne­hode. Do­ktori na mieste po­ve­dali, že už ni­kdy ne­bude cho­diť. Moja dcéra ho bola nie­koľko krát nav­ští­viť so mnou v ne­moc­nici a po­tom tam za­čala cho­diť aj sama. Dnes som ho vi­del na­priek pred­po­ve­diam le­ká­rov ši­roko sa usmie­vať za­tiaľ čo stál na vlast­ných no­hách a dal pred ol­tá­rom prs­teň na ruku mo­jej dcéry.


Dnes keď som ráno pri­šiel pred ku svojmu kve­ti­nár­stvu o sied­mej ráno, na­šiel som tam ča­kať vo­jaka v uni­forme. Bol na ceste na le­tisko. Od­chá­dzal do Af­ga­nis­tanu na rok. Po­ve­dal mi: „Zvy­čajne no­sie­vam do­mov pre moju man­želku ky­ticu kve­tov každý pia­tok a nech­cem ju skla­mať aj keď tu ne­bu­dem.“ Po­tom spra­vil ob­jed­návku na 52 do­ná­šok kve­tov do kan­ce­lá­rie jeho man­želky na každý týž­deň kým bude preč. Dal som mu 50% zľavu pre­tože niečo také krásne mi zlep­šilo deň.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Spo­me­nula som svojmu vnu­kovi, že ma ni­kto ne­poz­val na ma­tu­ritný ples, keď som bola na stred­nej škole a tak som tam ne­šla. Ve­čer sa u mňa ob­ja­vil ob­le­čený v smo­kingu a zo­bral ma ako do­pro­vod na svoj vlastný ma­tu­ritný ples.


Keď sa pre­brala po 11 me­sia­coch z kómy po­boz­kala ma a po­ve­dala: „Ďa­ku­jem, že si tu so mnou bol a ho­vo­ril mi tie krásne veci a ne­vzdal si to… A áno, vez­mem si ťa.“


Dnes, keď som v parku na la­vičke je­dol obed, starší man­žel­ský pár za­par­ko­val auto ne­ďa­leko mňa. Spus­tili okná, a v rá­diu za­pli jazz. Po­tom muž vy­stú­pil, pre­šiel okolo auta, aby ot­vo­ril svo­jej žene dvere a zo­bral jej ruku. Po­mo­hol jej vy­stú­piť a od­vie­dol ju asi 10 met­rov od auta. Ďal­šiu pol ho­dinu spolu po­maly tan­co­vali pod veľ­kým du­bom.


Dnes som ope­ro­val malé diev­čatko. Po­tre­bo­vala krv, 0 ne­ga­tív. Ne­mali sme žiadnu, no jej brat, ktorý bol jej dvojča, mal túto krvnú sku­pinu. Vy­svet­lil som mu, že je to zá­le­ži­tosť ži­vota a smrti. Chvíľu ti­cho se­del a po­tom sa roz­lú­čil so svo­jimi ro­dičmi. Ne­roz­mýš­ľal som nad tým, až kým sme mu zo­brali krv a on sa spý­tal: „Tak kedy teda umriem?“ mys­lel si, že dáva ses­tre svoj ži­vot. Na­šťas­tie sa ope­rá­cia po­da­rila a obaja sú v po­riadku.


Môj otec je ten naj­lepší otec akého som si mohla priať. Je mi­lu­jú­cim man­že­lom mo­jej mamy (vždy ju vie ro­zo­smiať), bol na kaž­dom mo­jom fut­ba­lo­vom zá­pase od mo­jich pia­tich ro­kov (te­raz mám 17), a pra­cuje ako stav­bár. Dnes ráno, keď som hľa­dala kliešte v jeho ška­tuli s ná­strojmi, na­šla som na dne staré, po­kr­čené no­viny. Bol na nich list na­pí­saný pís­mom môjho otca presne me­siac pred tým, ako som sa na­ro­dila. Pí­salo sa tam, „Mám osem­násť ro­kov a som al­ko­ho­lik, kto­rého vy­ho­dili zo školy, zvy­kol som sa re­zá­vať, som obeť tý­ra­nia detí a mám zá­znam za krad­nu­tie áut. No a čo­skoro sa na zo­znam pri­píše ado­les­centný otec. Ale pri­sa­hám, že pre moje malé diev­čatko všetko na­pra­vím. Bu­dem pre ňu ot­com, akého som ja ni­kdy ne­mal.“  Ne­viem síce ako to do­ká­zal, ale po­da­rilo sa mu to.


Dnes ma môj 8 ročný syn ob­jal a po­ve­dal: „Si naj­lep­šia mama na ce­lom svete!“ Usmiala som sa a sar­kas­ticky od­ve­tila: „Ako to mô­žeš ve­dieť? Ne­stre­tol si všetky mamy na ce­lom svete.“ Môj syn ma ob­jal ešte sil­nej­šie a po­ve­dal: „Ale stre­tol. Ty si môj svet.“


Sta­rám sa o star­šieho pa­cienta s Alz­he­i­me­rom. Len zriedka si vie spo­me­núť na svoje meno, často za­búda aj na to kde je alebo čo po­ve­dal len pár mi­nút do­zadu. Ale ne­ja­kým zá­zra­kom si pa­mätá, kto je jeho man­želka a za­kaž­dým, keď ráno príde, strávi s ním nie­koľko ho­dín. Zvy­čajne ju pri­víta so slo­vami: „Ahoj moja nád­herná Kate.“


Môj 21 ročný lab­ra­dor sa vie ledva po­sta­viť, ne­vidí, ne­po­čuje a nemá dosť síl ani na to aby šte­kal. Ale ani to mu ne­zab­ráni vr­tieť chvos­tom mi­nútu za­kaž­dým, keď voj­dem do miest­nosti.


Dnes sme mali s man­že­lom de­siate vý­ro­čie svadby. No keďže sme obaja zo­stali ne­za­mest­naní, do­hodli sme sa, že si ne­bu­deme ku­po­vať žiadne dar­čeky. Keď som sa zo­bu­dila, on bol už hore. Zišla som po scho­doch a uvi­dela som nád­herné di­voko ras­túce kvety na­aran­žo­vané po ce­lom dome. Mu­selo ich tam byť as­poň 400 a ne­ut­ra­til za ne ani cent.


Môj pria­teľ zo stred­nej, o kto­rom si som si mys­lela, že ho už ni­kdy ne­uvi­dím, mi dnes uká­zal fotky nás dvoch, ktoré no­sil vo svo­jej ar­mád­nej helme za­tiaľ čo bol 8 ro­kov v zá­morí.


Moja 88 ročná starká aj jej 17 ročná mačka sú obe slepé. Je nor­málne, že vo­diaci pes vodí starkú po dome. No ne­dávno za­čal vo­diť po dome aj jej mačku. Keď za­mňauká, pes k nej príde a po­tom ho na­sle­duje priamo až k jedlu, ku svo­jej deb­ničke alebo na druhú stranu domu, kde spí.


Dnes som vi­dela cez ku­chyn­ské okno ho­ror. Moja dvoj­ročná dcéra sa po­šmykla pri ba­zéne a padla do neho hla­vou na­pred. No než som sa k nej stihla do­stať, náš zlatý re­trie­ver sko­čil za ňou do ba­zéna, zdra­pol ju za go­lier na tričku a do­tia­hol ju až ku scho­dí­kom, na kto­rých už do­čiahne na zem.


Môj starší brat da­ro­val kostnú dreň už šest­násť­krát, aby mi po­mo­hol vy­lie­čiť sa z ra­ko­viny. Ko­mu­ni­kuje priamo s mo­jim do­kto­rom bez toho, aby som ho o to po­žia­dal alebo aby som ve­del, kedy to robí. Dnes mi do­ktor ozná­mil, že moja liečba za­berá.


Keď som išiel do­mov au­tom s mo­jím star­kým zrazu to oto­čil a po­ve­dal: „Za­bu­dol som kú­piť tvo­jej star­kej ky­ticu kve­tov. Kú­pim ne­jakú v kve­ti­nár­stve tu na rohu, za­be­rie to len chvíľku.“ Spý­tal som sa: „Čo je na dnešku také špe­ciálne, keď mu­síš kú­piť kvety?“ „Na dnešku nie je nič špe­ciálne,“od­ve­til a po­kra­čo­val: „Každý deň je špe­ciálny. Tvoja starká mi­luje kvety, vy­ča­ria jej vždy úsmev na tvári.“


Dnes som si opäť pre­čí­tal list, ktorý som na­pí­sal 2. Sep­tem­bra 1996 pred tým, ako som išiel spá­chať sa­mov­raždu. Dve mi­núty na to sa vo dve­rách ob­ja­vila moja pria­teľka a po­ve­dala mi, že je te­hotná. Zrazu som cí­til, že mam opäť dô­vod žiť. Dnes je mo­jou man­žel­kou už 14 ro­kov a máme 3 deti. Z času na čas si ten list opäť pre­čí­tam, aby som si pri­po­me­nul, že mám byť za čo vďačný. Do­stal som druhú šancu v ži­vote aj v láske.


Po po­žiari som bola hos­pi­ta­li­zo­vaná na me­siac v ne­moc­nice s po­pá­le­ni­nami tváre. Od­kedy som sa vrá­tila do školy s jaz­vami na ce­lej tvári, každý deň za po­sledné dva me­siace na­chá­dzam na skrinke na­le­penú čer­venú ružu. Ne­tu­ším, kto tam tie ruže ne­cháva. Skú­šala som prísť do školy skôr nie­koľ­ko­krát aby som to zis­tila, no za­kaž­dým tam ruža už bola.


Dnes je de­siate vý­ro­čie smrti môjho otca. Keď som bola dieťa, zvy­kol mi spie­vať krátku me­ló­diu vždy pred spán­kom. Keď som mala 18 a le­žal v ne­moc­nič­nej po­steli a bo­jo­val s ra­ko­vi­nou, spie­vala som tú pes­ničku ja jemu. Od­vtedy som tú me­ló­diu ne­po­čula až do vče­raj­šej noci. Le­žala som v po­steli vedľa svojho snú­benca a zrazu si za­čal spie­vať tú me­ló­diu. Po­ve­dal mi, že mu ju mama zvykla spie­vať pred spán­kom, keď bol dieťa.


Žena, kto­rej mu­seli vy­o­pe­ro­vať hla­sivky kvôli ra­ko­vine sa pri­hlá­sila do môjho kurzu zna­ko­vého ja­zyka. Jej man­žel, štyri deti, dve ses­try, brat, mama, otec a dva­násť blíz­kych pria­te­ľov sa pri­hlá­silo s ňou, aby sa s ňou mohli roz­prá­vať na­priek tomu, že stra­tila schop­nosť ho­vo­riť na­hlas.


Môj 11 ročný syn sa na­učil zna­kový ja­zyk lebo jeho naj­lepší ka­ma­rát Josh ohlu­chol, keď bol bá­bätko. Bolo ne­uve­ri­teľné po­zo­ro­vať, ako sa ich pria­teľ­stvo roz­ví­jalo po­čas ro­kov.


zdroj: pe­xels.com
Kvôli Alz­he­i­me­rovi a de­men­cii si môj starký ne­môže každé ráno spo­me­núť, kto je moja starká. Trá­pilo ju to keď sa to pr­vý­krát stalo, no te­raz ho plne pod­po­ruje. Každý deň hrá hru, v kto­rej sa snaží, aby ju starký pred ve­če­rou opäť po­žia­dal o ruku. Ne­zly­hala ani raz.

Môj otec zo­mrel pri­ro­dze­nou smr­ťou vo veku 92 ro­kov. Na­šiel som ho ja, po­kojne se­dia­ceho v kresle v jeho spálni. V lone mal po­lo­žené tri za­rá­mo­vané fotky mo­jej mamy, ktorá umrela pred de­sia­timi rokmi. Bola lás­kou jeho ži­vota a on chcel, aby bola aj po­sled­nou ve­cou, ktorú uvi­del pred smr­ťou.


Som hr­dou mat­kou sle­pého 17 roč­ného chlapca. Na­priek tomu, že sa na­ro­dil ako ne­vi­diaci, ne­za­sta­vilo ho to pred tým aby zvlá­dal školu na samé Áčka, bol úspeš­ným gi­ta­ris­tom a mi­lu­jú­cim pria­te­ľom svojho diev­čaťa, Va­le­rie. Dnes sa ho jeho mlad­šia ses­tra spý­tala, čo má na Va­le­rie rád a on od­po­ve­dal: „Všetko. Je nád­herná.“


Dnes som ob­slu­ho­vala starší pár. Ten spô­sob akým sa na seba po­ze­rali… Mohli ste vi­dieť že boli za­mi­lo­vaní. Keď muž spo­me­nul, že majú vý­ro­čie usmiala som sa a po­ve­dala: „Ne­chajte ma há­dať. Ste spolu od­jak­živa.“ Za­smiali sa a žena po­ve­dala: „Vlastne nie. Dnes je naše piate vý­ro­čie. Obaja sme pre­žili svo­jich man­že­lov a ži­vot nás po­žeh­nal ešte jed­nou dáv­kou lásky.“

V škole máme dvoch ma­tu­ran­tov, ga­yov, ktorí majú ve­rejný vzťah. Za­žili veľa po­ni­žo­va­nia každý deň za po­sledné dva roky, no na­priek tomu sa stále dr­žia za ruky na chodbe. Na­priek vy­hrá­ža­niu a zni­če­ným skrin­kám sa uká­zali na ma­tu­rit­nom plese v la­dia­cich smo­kin­goch. Vi­dieť ich tan­co­vať spolu na par­kete ako sa na seba usmie­vali od ucha k uchu na­priek všet­kým ne­praj­ní­kom, bolo ne­uve­ri­teľné.


Dnes som mala so svo­jou ses­trou au­to­ne­hodu. Moja ses­tra je v škole veľmi po­pu­lárna, po­zná sa s kaž­dým. Ja som skôr in­tro­vert a stre­tá­vam sa len s dvoma ka­ma­rát­kami. Keď dala hneď po ne­hode sta­tus na Fa­ce­book, za­tiaľ čo jej ka­ma­ráti ho ko­men­to­vali, moje dve ka­ma­rátky prišli ne­zá­visle od seba na miesto ne­hody ešte pred sa­nit­kou.


zdroj: unsp­lash.com
Dnes sa môj snú­be­nec vrá­til zo svo­jej služby v zá­morí. Včera to bol len môj pria­teľ, as­poň som si to mys­lela. Skoro pred ro­kom mi po­slal ba­lí­ček. Po­ve­dal mi však, že ho ne­mô­žem ot­vo­riť, kým sa o dva týždne ne­vráti do­mov. No po­tom mu službu pre­dĺžili o ďal­ších 11 me­sia­cov. Dnes, keď pri­šiel do­mov po­ve­dal, aby som ba­lí­ček ot­vo­rila a ako som z neho vy­tiahla prs­teň, kľa­kol si na ko­leno.

So svo­jim 12 roč­ným sy­nom som sa za­sta­vila v do­move dô­chod­cov, aby sme nav­ští­vili moju mamu, ktorá trpí Alz­he­i­me­rom, pr­vý­krát po nie­koľ­kých me­sia­coch. Zvy­čajne tam cho­die­vam sama, no keď sme vošli dnu ses­trička po­ve­dala: „Ahoj, Sean!“ a po­tom nás po­slala za ma­mou. Ne­chá­pala som od­kiaľ po­zná jeho meno a keď som sa ho spý­tala po­ve­dal: „Za­sta­vím sa tu za­kaž­dým, keď idem zo školy aby som po­zdra­vil starkú.“  Ne­mala som o tom ani tu­še­nia.


Na ho­di­nách ché­mie som od za­čiatku roka na la­bo­ra­tór­nych cvi­če­niach par­tner s jed­nou z najk­raj­ších a naj­po­pu­lár­nej­ších diev­čat v škole. Ni­kdy by som ne­na­šiel od­vahu za­čať s ňou roz­ho­vor na­priek tomu, že je milá a vô­bec nie na­mys­lená. Na ho­di­nách sa spolu vždy roz­prá­vame, sme­jeme a do­stá­vame samé Áčka (je tiež veľmi chytrá), a ne­dávno sme sa za­čali roz­prá­vať aj mimo ho­dín. Mi­nulý týž­deň, keď som sa do­zve­del, že nemá par­tnera na blí­žiaci sa ples, veľmi som chcel aby išla so mnou, no bál som sa jej spý­tať. Dnes po obede za mnou pri­behla a slušne mi po­ve­dala, aby som ju za­vo­lal na ples. Tak som to spra­vil a ona mi dala pusu na líce a po­ve­dala áno.


Na naše 10. vý­ro­čie mi uká­zala sa­mov­ra­žedný list, ktorý na­pí­sala keď mala 22, presne v deň, keď sme sa spoz­nali. Po­ve­dala mi, že nech­cela aby som celé tie roky ve­del, aká bola bláz­nivá a ne­pred­ví­da­teľná pred­tým, než sme sa spoz­nali. Na­priek tomu, že som o tom ani ne­ve­del, som ju vraj za­chrá­nil.


Môj starký má fotku jeho a star­kej, na kto­rej sa smejú na ne­ja­kej párty v 60. ro­koch. Moja starká umrela v roku 1999 na ra­ko­vinu a v ten ve­čer, keď ma vi­del ako sa po­ze­rám na tú fotku, ob­jal ma zo­zadu a po­ve­dal: „Pa­mä­taj na to, že aj na­priek tomu, že niečo ne­trvá navždy ne­zna­mená to, že to za to ne­stojí.“


Dnes som prišla za svo­jimi dvoma dcé­rami, 4 a 6 roč­nými, aby som im ozná­mila, že sa mu­síme od­sťa­ho­vať z nášho štvo­r­iz­bo­vého domu do ma­lého dvo­j­iz­bo­vého bytu, až kým si ne­náj­dem lep­šie pla­tenú prácu. Na chvíľu sa na seba po­zreli a po­tom sa ma mlad­šia spý­tala: „Ale sťa­hu­jeme sa tam všetky spolu?“ „Áno,“ pd­po­ve­dala som. „Oh, tak po­tom o nič nejde,“ od­ve­tila.


zdroj: unsp­lash.com
Stre­tol som v lie­tadle najk­raj­šiu ženu na svete. Mys­lel som, že ju už ni­kdy ne­uvi­dím tak som jej po­ve­dal to, čo si mys­lím, a teda aká je krásna. Usmiala sa na mňa na­júp­rim­nej­šie ako to len šlo a po­ve­dala, že jej ni­kto nič také ne­po­ve­dal vyše de­sať ro­kov. Zis­tili sme, že sme obaja v rov­na­kom veku, slo­bodní, bez­detní a ži­jeme len pár ki­lo­met­rov od seba. Do­hodli sme sa, že sa stret­neme hneď v so­botu po na­šom prí­chode do­mov.

Keď som mala 17 ro­kov ote­hot­nela som s dvo­j­ič­kami. Keď môj pria­teľ a ka­ma­ráti zis­tili, že nech­cem ísť na po­trat, od­vrá­tili sa mi chrb­tom. No ja som ne­po­ľa­vila, pra­co­vala som na plný úvä­zok za­tiaľ čo som štu­do­vala, zma­tu­ro­vala som, spra­vila si vy­sokú školu a tam spoz­nala muža, ktorý mi­luje moje deti ako keby ich po­znal celú več­nosť.


Na svoje 29 na­ro­de­niny som sa vrá­til zo svo­jej štvr­tej a po­sled­nej služby v zá­morí. Malé dievča (už ne­bola malá- mala už 22!), ktoré bý­valo v dome vedľa mo­jich ro­di­čov ma ča­kalo na le­tisku s ru­žou a fľa­šou mo­jej ob­ľú­be­nej vodky a spý­talo sa ma, či s ňou pôj­dem na rande.


Dnes sa moja dcéra za­snú­bila. Je od nej o 3 roky starší a za­čali spolu cho­diť keď mala 14 ro­kov a on 17. Ne­pá­čil sa mi ten ve­kový roz­diel kým boli ešte deti. Keď mal on 18 ro­kov a ona mala mať o týž­deň 15, môj man­žel trval na tom, aby sa roz­išli. Zo­stali ka­ma­ráti za­tiaľ čo sa obaja stre­tá­vali s inými ľuďmi. Te­raz majú 24 a 27 a ni­kdy som ne­vi­dela viac za­mi­lo­va­ných ľudí.


Keď som po­čula, že moja mama ne­šla do ro­boty kvôli chrípke, po ceste zo školy som sa za­sta­vila v ob­chode aby som kú­pila ne­jaké kon­zer­vo­vané po­lievky. Pri po­klad­niach som na­ra­zila na môjho otca, ktorý ku­po­val po­lievky, vrec­kovky, tam­póny a ky­ticu kve­tov. Vy­ča­rilo mi to úsmev na tvári.


Keď som po­kle­pala na bok svojho in­va­lid­ného vo­zíka a po­ve­dala svojmu man­že­lovi, že on je je­diný dô­vod, prečo by som sa ho chcela zba­viť dal mi pusu na čelo a od­po­ve­dal: „Zlatko, ja tú vec ani ne­vi­dím.“


Dnes za mnou môj otec pri­šiel pr­vý­krát za 6 me­sia­cov od­kedy som mu po­ve­dal, že som gay. Keď som ot­vo­ril dvere stál tam so sl­zami v očiach, ob­jal ma a po­ve­dal: „Je mi to ľúto Ja­son, mi­lu­jem ťa!“


zdroj: unsp­lash.com
Vo svo­jich 72 ro­koch, 15 ro­kov po smrti môjho sta­rého otca, sa moja stará mama znova vy­dala. Na­priek tomu, že mám 17, za celý svoj ži­vot som ju ne­vi­dela takú šťastnú. Je in­špi­ru­júce vi­dieť dvoch ľudí v ich veku za­mi­lo­va­ných. Ni­kdy nie je ne­skoro.

V noci som sa zo­bu­dila na to, ako moja dcéra vo­lala moje meno. Spala som v kresle v ne­moc­nici a keď som ot­vo­rila oči, uvi­dela som jej nád­herný úsmev. Bola 98 dní v kóme.


Pred 10 rokmi, keď som za­sta­vila na kri­žo­vatke, zo­zadu do mňa na­bú­ralo auto. Vo­dič bol štu­dent tej is­tej uni­ver­zity akú som nav­šte­vo­vala ja. Bol veľmi milý a stále sa mi ospra­vedl­ňo­val. Ako sme ča­kali na po­li­caj­tov a od­ťa­hovku, za­čali sme sa roz­prá­vať a smiať na rôz­nych ve­ciach. Vy­me­nili sme si čísla a zvy­šok je už mi­nu­los­ťou. Práve sme oslá­vili ôsme vý­ro­čie svadby.

Pra­co­val som v ka­viarni, keď dnu vošli dvaja muži dr­žiaci sa za ruky. Ako sa dalo oča­ká­vať, ľu­dia sa za nimi otá­čali a po­tom sa jedno malé dievča spý­talo svo­jej mamy, prečo sa tí dvaja muži dr­žia. „Pre­tože sa ľú­bia.“ od­ve­tila jej mama.


Dva roky po roz­vode sme s exman­žel­kou pre­ko­nali všetky nez­hody a stretli sa na ve­čeri. Smiali sme sa a roz­prá­vali skoro 4 ho­diny a pred­tým než od­išla, dala mi veľkú obálku. Bolo v nej 20 mi­lost­ných lis­tov, ktoré mi na­pí­sala za po­sledné dva roky. Na obálke bolo na­pí­sané: „Listy, na ktoré som bola moc tvrdo­hlavá, aby som ich po­slala.“


Mal som ne­hodu, po kto­rej mi zo­stala rana na hlave. Do­ktor mi na ňu dal ob­väz a po­ve­dal, že ho tam mu­sím mať celý týž­deň. Ne­ná­vi­del som to. Dve mi­núty na to do miest­nosti vo­šiel môj brat tiež s ob­vä­zom na hlave. Mama po­ve­dala, že na tom trval lebo nech­cel, aby som sa cí­til osa­melý.


Keď môj 91 ročný starý otec (ar­mádny do­ktor a úspešný pod­ni­ka­teľ) le­žal v ne­moc­nici, spý­tal som sa ho, čo bol jeho naj­väčší ži­votný úspech. Oto­čil sa, chy­til moju starkú za ruku, po­zrel sa jej do očí a po­ve­dal: „Zo­star­núť s te­bou.“


Dnes som po­zo­ro­val svo­jich sta­rých ro­di­čov, ako sa spolu smiali a vtip­ko­vali v ku­chyni. Cí­til som, že sa po­ze­rám na pravú lásku. Dú­fam, že ju raz náj­dem aj ja.


Presne pred 20 rokmi som ris­ko­val ži­vot aby som za­chrá­nil to­piacu sa ženu z rieky Co­lo­rado. A tak som spoz­nal svoju man­želku, lásku svojho ži­vota.


Na naše 50. vý­ro­čie svadby sa na mňa usmiala a po­ve­dala: „Je­diné, čo si že­lám je, aby som ťa spoz­nala skôr.“


Dnes mi môj slepý ka­ma­rát v ži­vých de­tai­loch opí­sal aká je jeho pria­teľka nád­herná.

Komentáre