Končím.

Už viac sa nebudem ospravedlňovať za to, keď mi ľudia vravia, že som ľadová ako snehová vločka alebo že so mnou nie je sranda.  Nemôžem sa ospravedlňovať za niečo, čo nemôžem zvládnuť bez ohľadu na to, koľko antidepresív si dám, alebo koľko lekárov sa mi bude venovať.

A úzkosť sa nedá úplne vyliečiť. Vždy tu bude. Tam niekde v podvedomí, vieš, a keď budeš smutná prepukne celou svojou silou. Nie je to ako zlomená kosť alebo ako boj proti chrípke. Je to niečo, čo nemôžeš vrátiť späť.  Nie je to niečo, čo len tak jednoducho zmizne.

Som unavená z neustáleho ospravedlňovania sa pred ľuďmi, ktorým je to jedno.