Po­znáš to… máš svoju kom­fortnú zónu, svoj pries­tor a svoj svet. Ne­jako si si naň zvykla, ob­ľú­bila ho a te­raz máš veľký prob­lém pus­tiť doň nie­koho. Sama naj­lep­šie vieš, ako sa po­pa­so­vať so zlým dňom, ako ne­ro­biť drámu, keď sa cí­tiš pod psa a ako si naj­lep­šie užiť voľno. Veľmi dobre vieš, čo ťa baví, čo máš rada a čo ne­zne­sieš.

Boli časy, keď si sa sna­žila vpus­tiť doň nie­koho, po­stupne si odo­my­kala zámky, až kým to do­tyčný ne­po­ka­zil a ty si ich za­buchla s oveľa väč­ším ra­cho­tom. Te­raz si už uve­do­mu­ješ, že stret­núť člo­veka, ktorý by mal kľúč od všet­kých tvo­jich uzam­knu­tých kom­nát je tak­mer ne­možné. Prob­lém na­stáva vtedy, keď sa ti v ži­vote nie­kto taký ob­javí. A ty si zo za­čiatku úplne nad­šená a máš po­cit, že ko­nečne by to mo­hol byť nie­kto, kto si za­slúži na­hliad­nuť do tvojho sveta. No kiežby bolo všetko tak jed­no­du­ché. Kiežby si si ne­zvykla na sa­motu.

zdroj: Photo by Ro­bert Pi­osik on Unsp­lash.com

Nie každý má pre to po­cho­pe­nie. Nie každý, je zo­sú­la­dený sám zo se­bou. A ten, kto ne­do­káže byť ani na mo­ment sám, toto ni­kdy ne­po­chopí. Aj keď ho bu­deš mi­lo­vať, aj keď s ním bu­deš chcieť trá­viť svoj čas, stále tu ostane miesto, kedy bu­deš po­tre­bo­vať byť sama a za­hĺbiť sa do svo­jich myš­lie­nok.

Keď si zvyk­nutá byť sama, mô­žeš mať prob­lém s tým, že od seba pod­ve­dome ne­us­tále od­há­ňaš ľudí.  Možno si to ne­uve­do­mu­ješ, ale vy­ža­ruje z teba se­ba­ve­do­mie, sa­mos­tat­nosť a silná in­di­vi­du­alita. Nie pre kaž­dého sú tieto vlast­nosti pri­ja­teľné,  a preto mu­síš nájsť člo­veka, ktorý si se­bou bude istý na­toľko, že ťa do­káže mi­lo­vať presne takú, aká si.

So všet­kými tvo­jimi tem­nými strán­kami, to­le­ru­júc všetky tvoje po­treby a uka­zu­júc ti, že aj na­priek tomu, že sa ob­čas po­tre­bu­ješ stiah­nuť do svo­jej vlast­nej „ulity“ on tu bude pre teba, keď z nej opäť vy­le­zieš.

Komentáre