Dennodenne sa rozhodujeme o množstve vecí. O tom, čo si ráno oblečieme. O tom, čo si dáme na obed či na večeru. Rozhodujeme sa k akému názoru sa viac prikláňame. Rozhodujeme sa, či sa nám chce niekam ísť alebo nie. Niektoré rozhodnutia sú veľmi jednoduché. Iné nám nedajú v noci spávať…
Pravda je taká, že nie je ťažké odísť, keď nás niekto pošle preč. Ťažšie je odísť, keď vieme, že chceme ostať. Kedy by sme sa najradšej nepohli z miesta, ale cítime, že niečo nie je v poriadku. Ťažko je nám odísť, keď vidíme, že ten druhý nerobí nič preto aby sme ostali. Paradox nie?
Nevieme, či máme zostať alebo ísť. No niekde v podvedomí to tušíme. Práve vtedy, keď existuje milión dôvodov na to, aby sme zobrali nohy na plecia a boli preč. No stačí nám jeden jediný a sme späť.
Hádam, že je to celé o tom ako k sebe pristupuješ. Ako sa dokážeš rešpektovať. O tom, čo dovolíš druhému s tebou robiť. V resp. Nerobiť.
Ak máš pocit, že si ťa neváži – odíď.
Ak cítiš, že ti nevenuje ani štvrtinu času, ktorú by mohol a mal – odíď.
Ak vieš, že to aj tak nemá budúcnosť – odíď.
Ak vidíš, že pre teba nie je schopný nič urobiť – odíď.
Ak cítiš chlad – neostávaj.
Ak ťa nedrží – odíď.
Priznať si pravdu – sama pre sebou – je tá najťažšia vec, ktorú môžeš urobiť. No je neskutočne potrebná. Musíš otvoriť oči a reálne hľadieť na celú situáciu. Popritom všetkom nesmieš zabudnúť na to čo cítiš. Niekde v hĺbke duše už poznáš odpoveď. Vraví sa tomu intuícia.
Nikto iný za teba rozhodnutie neurobí. Sama vieš vždy najlepšie čo chceš a čo potrebuješ. Neostávaj v nefunkčnom vzťahu, vo vzťahu ktorý ťa viac nenapĺňa a nerobí šťastnou. Nech zvyk nie je jediným dôvodom na to aby si ostala. Ak cítiš, že potrebuješ zmenu, pohni sa ďalej. A odíď. Ak bude chcieť, zadrží ťa a potiahne späť.
