Po­znáš to. Po­zná to každá z nás.

Nie­kto ťa zaujme. Je to ten prvý oka­mih zo­zná­me­nia. Dí­vate sa je­den dru­hému do očí a uve­do­míš si, že tá is­kra me­dzi vami pre­sko­čila.

Od­vtedy ne­exis­tuje čo i len deň, aby ste si ne­pí­sali na fa­ce­bo­oku, cho­dili spolu von, po­sie­lali si fotky alebo spolu vo­lá­vali. Ne­mô­žeš tomu uve­riť. Všetko sa zdá ako prí­liš do­ko­nalé a ne­uve­ri­teľné.

Je to gen­tle­man. Je milý, nežný, vie čo sa patrí, ni­kdy ťa pred ni­kým nez­hodí a ani ne­urazí. Robí presne to, čo od neho oča­ká­vaš. Ty sa vtedy cí­tiš ako v sied­mom nebi. Keď ste spolu vonku, po­drží ťa za ruku, keď spolu pre­chá­dzate cez most. Keď ste spolu v re­štau­rá­cii na ve­čeri, od­loží ti ka­bát, od­su­nie sto­ličku a do­konca aj za­platí ve­čeru za vás dvoch. Keď si spolu pí­šete, vždy sa ťa pýta na ná­zor a zau­jíma sa o teba.

V tej chvíli ti ne­chýba nič. Máš jeho. Máš sa s kým po­roz­prá­vať, máš sa komu zdô­ve­riť, máš ísť s kým von a máš v nie­kom oporu.

Ča­ro­vné je do­konca aj to, koľko vecí máte spo­loč­ných. Máte rov­naké vlast­nosti, ste rov­naké zna­me­nia, radi pi­jete kávu ale aj ka­kao, vy­štu­do­vali ste rov­nakú školu alebo sa chys­táte do po­dob­nej práce.

Kaž­dým jed­ným dňom si z neho užas­nutá. Prek­va­puje ťa. Je ne­pred­ví­da­teľný a plný ta­jom­stiev.

zdroj: pe­xels.com

No jed­ného dňa sa niečo zmení. Zmení svoje sprá­va­nie a už to nie je on. Ako­keby ho ovlá­dal nie­kto iný.  Je chladný, ne­teší sa z tvoje spo­loč­nosti a do­konca ti ne­od­pi­suje na správy.  Ruší vaše stret­nu­tia a vy­hýba sa ti pri kaž­dej prí­le­ži­tosti.

Do­okola pre­hod­no­cu­ješ svoje sprá­va­nie. Čo si uro­bila zle, čo on uro­bil zle. V hlave si pre­hrá­vaš vaše roz­ho­vory a prí­deš na jedno. On ti za to ne­stojí.

Zmi­zol z tvojho ži­vota ako všetko ne­stále. Zmi­zol ako vá­nok, ktorý ti len na chvíľu po­mo­tal hlavu. Možno si si ho prí­liš ide­a­li­zo­vala a dú­fala si v niečo viac … no on ne­dú­fal. Pre neho si bola len zá­bavka. Len nie­kto, pri kom by si po­z­dvi­hol se­ba­ve­do­mie, že je stále žia­daný.

Zmi­zol. Už tu viac nie je. Ne­zvolá ti, keď mu bu­deš chý­bať a ani ti ne­od­píše na správu, ak ti bude smutno. Jed­no­du­cho všetko krásne skon­čilo.

Ale ty nie. Ty si ne­skon­čila. Si tu aj na­ďa­lej. Ideš ďa­lej. Mu­síš. Mu­síš na­pre­do­vať a spoz­ná­vať svoje pravé ja. Mu­síš po­znať svoju hod­notu, aby si sa aj na­ďa­lej ne­vy­čer­pá­vala s ľuďmi, ktorí za to ne­stoja.

zdroj: unsp­lash.com

Milé žieňa, ne­smúť. Ne­smúť pre to, že si te­raz sama. To ne­smieš. Si sama  preto, že má prísť nie­kto vý­ni­močný. Nie­kto, kto by si ťa za­slú­žil a stál by pri tebe vo všet­kých chví­ľach. Smial by sa s te­bou,  keby ti prišlo niečo vtipné. Pla­kal by si s te­bou, keby ťa niečo rozp­la­kalo. Sta­ral by sa o teba, zau­jí­mal by sa o teba.

A to nie len na me­siac alebo dva. To už bude na celý ži­vot.  Náj­deš tú pravú lásku.

Len vy­trvaj. Ne­vzdá­vaj to. Pre­tože keď nie­kto z tvojho ži­vota zmizne, je to preto, aby mo­hol prísť nie­kto lepší. Nie­kto, kto si ťa za­slúži viac, ako ten pred­tým.

Ver.

Ver v to, že on príde.

Pre­tože ja to viem. Musí prísť. Príde nie­kto, kto ťa bude ľú­biť. Navždy.

Komentáre