Nemo po­stá­vam na vla­ko­vej sta­nici a môj po­hľad upúta malé blon­ďavé diev­čatko v tma­vo­hne­dom ka­báte, ktoré sa do­ža­duje po­zor­nosti u svo­jej ma­miny tým, že jej pri­po­mína, že ešte ne­na­pí­sali list Je­žiš­kovi. Týmto oka­mi­hom som si uve­do­mila, že tento rok Via­noce ne­za­ži­jem tak ako za po­sled­ných 23 ro­kov. Po pr­vý­krát na Via­noce nie som doma, ale preč…je to pre mňa niečo nové až hl­boko me­lan­cho­lické pre­tože táto časť roka je moja na­job­ľú­be­nej­šia! Ale akosi som ju úplne pre­hliadla a zrazu je tu ko­niec ďal­šieho roka, ktorý mi len po­tvr­dzuje, že čas sa s ni­kým ne­mazná, ale na­opak je ne­úp­rosný a ne­us­tále ply­nie, bez pre­stávky!

Je to niečo ako 365 šancí – niečo so se­bou a so svo­jím ži­vo­tom spra­viť. Člo­vek si po­vie rok je dlhá doba, ale keď sa hl­b­šie za­myslí vie, že je to len oka­mih, mrk­nu­tie oka tak ako aj celý ži­vot. Keď sme deti pra­jeme si byť do­spe­lými, a keď do­siah­neme ko­nečne stav do­spe­losti ľu­tu­jeme to, že nie sme ešte deťmi alebo, že sme si det­stvo ne­užili viac! Ani sa ne­naz­dáme a ocit­neme sa na prahu me­dzi ži­vo­tom a smr­ťou. Nech­cem pí­sať dep­re­sívne, ale re­a­lis­ticky a toto je re­a­lita! Nie je to ani opti­miz­mus, ani pe­si­miz­mus len číri re­a­liz­mus!

zdroj: unsp­lash.com

Keď sa ja osobne po­ze­rám späť tak mu­sím sa pri­znať, že rok 2017 bol plný emó­cií, hl­bo­kých pá­dov a skla­maní, roz­cho­dov, ale aj tých naj­lep­ších ciest, zo­zná­mení, ro­má­nov, oka­mi­hov, na ktoré by som naj­rad­šej ni­kdy ne­za­budla. Osob­nostne som sa po­su­nula asi naj­viac, do­spela som v mys­lení, v pri­stu­po­vaní k ľu­ďom, jed­naní proste vo všet­kom! V tomto roku vi­dím krásnu rov­no­váhu, ne­bol to rok, ktorý po­pi­su­jem len čier­no­bielo alebo fa­rebne! Či som stihla čo som na­ozaj chcela? No v pod­state aj áno, ale v mo­jom liste pred­sav­zatí, ktorý je ima­gi­nárny a žije len v mo­jej hlave by ste ťažko niečo na­šli. Pre­tože som ob­ja­vila toľko no­vých vecí, ktoré pre­sa­hujú môj zo­znam v hlave až tak , že akosi stráca na svo­jej dô­le­ži­tosti!

Člo­vek je podľa mňa vtedy sku­točne vy­spelý, keď pre neho ma­te­ria­liz­mus stráca svoju cenu, ale to čo je re­álne a ľud­ské ne­do­káže vy­vá­žiť ani dia­mantmi! Dú­fam, že ne­mu­sím pri­po­mí­nať čo to asi je… Bob Mar­ley raz po­ve­dal, že každý nás v ži­vote raz sklame, ale je len na nás pre koho sa roz­hod­neme tr­pieť! Veď, keď sa po­zrieme na vzťahy v ro­dine?! Naše ne­us­tále boje s ro­dičmi! Oni nám všte­pujú svoje hod­noty pre­tože si mys­lia a sú pre­sved­čení, že to je to pravé, aj keď vy máte svoju pravdu a svoje hod­noty. Na­prí­klad mnoho ka­ma­ráts­tiev nie je sku­toč­ných a pre­žijú len pria­teľ­stvá! Treba si vá­žiť ľudí, ktorí vám na­píšu len z čis­tého zá­ujmu o vašu osobu bez toho, aby niečo chceli! Viem, že čo sa týka vzťa­hov tak je to oveľa kom­pli­ko­va­nej­šie ako to vy­zerá! Strá­came sa v na­šich po­chyb­nos­tiach a ko­náme ne­roz­vážne či hlúpo, ne­lo­gicky!

zdroj: unsp­lash.com

Mu­síme si uve­do­miť, že všetci ži­jeme a ve­dieme vlastné boje proti na­ším dé­mo­nom, kto­rých sa sna­žíme po­ra­ziť po­čas na­šej po­zem­skej cesty! My nie sme je­diní, ktorí máme prob­lémy. Na­prí­klad moja ses­tra sa na­ozaj zau­jíma o ľudí a často po­rov­náva jej prob­lémy s ich na zá­klade, kto­rých si uve­domí či na­ozaj jej prob­lémy sú tak kom­pli­ko­vané, aby ich ča­som ne­do­ká­zala vy­rie­šiť.

Člo­vek si môže po­sta­viť ne­spo­četne veľa zo­zna­mov prianí alebo pred­sav­zatí, čo by chcel sti­hnúť, ale po­kiaľ ne­majú preňho sku­točný vý­znam, tak ten zo­znam stráca svoju dô­le­ži­tosť, pre­tože nie je pre­sved­čený o tom, či to na­ozaj chce! Môj zo­znam sa po­maly vy­tráca, pre­tože všetko po čom som tú­žila som tak­mer do­siahla a ne­bolo to vždy na zá­klade len po­zi­tív­nych oka­mi­hov. Nie­kedy to čo som chcela som za­žila aj na zá­klade ne­ga­tív­nej skú­se­nosti! Ho­vorí sa, že vždy do­sta­neme TO čo si pra­jeme! „ Be ca­re­ful what you wish for!“ Dú­fam, že všetci po­známe svoje pri­ority a rok 2018 pri­ví­tame ra­ci­onál­nym ges­tom a mi­mi­kov, ktorá pri­po­mína po­zi­tív­nejší prí­stup k ži­votu a me­nej pre­ží­va­nej se­ba­dep­re­sie!

Komentáre