Pred pár dňami som si nie­kde pre­čí­tala tento vý­rok: Jed­ného dňa sa zo­bu­díš o 11:30 vedľa lásky tvojho ži­vota, uro­bíš si ka­kao a pa­la­cinky a všetko bude v po­riadku. Usmiala som sa. Och, aká pravda. Áno, dnes to bude aj o láske, ale aj o ži­vote.

Rok sa po­maly blíži ku koncu a ak ne­od­po­čí­ta­vaš, koľ­ko­krát sa už len vy­spíš do Via­noc (ako to ro­bím ja), ur­čite si buď ho­vo­ríš, že od no­vého roka bude z teba iný člo­vek alebo pre­mýš­ľaš nad tým, aký bol tento rok. Ur­čite si nie­koho stretla. Ur­čite si i tento rok pla­kala, smiala, ďa­ko­vala, na­dá­vala. Ur­čite si tento rok za­žila nád­herné oka­mihy, zis­tila si, kto je sku­točný pria­teľ alebo si sa niečo na­učila o sebe. Každý rok je nie­čim iný. Pri­ne­sie nám do ži­vota veľa krás­neho, no i smut­ného. Kaž­dým ro­kom sme o čosi star­šie, no aj viac po­u­čené a pri­pra­vené a v ne­po­sled­nom rade aj od­hod­lané.

Ži­jeme ži­voty, na ktoré sme pyšné. A ak aj nie sme, vždy sa do­sta­neme do si­tu­ácie, kedy ďa­ku­jeme, že ži­jeme práve tento ži­vot a nie iný. Ja za svoj ži­vot ďa­ku­jem. Mi­lu­jem ho. Áno, nie každý deň je zau­jí­mavý alebo prí­jemný. Nie vždy stret­nem dob­rých a sr­deč­ných ľudí. Nie vždy sa mi všetko po­radí. Ale v jed­nej chvíli si uve­do­mím, že ži­jem sku­točne zau­jí­mavý a hod­notný ži­vot a ni­kdy by som ho nech­cela me­niť s iným ži­vo­tom.

Ži­jeme, me­níme, strá­came, ob­ja­vu­jeme, na­chá­dzame, hľa­dáme, bo­ju­jeme, sme­jeme sa, pla­čeme. 

„Ni­kto ťa ne­môže pri­pra­viť na lásku alebo strach, pre­tože každý de­tail v tvo­jom ži­vote je la­hodný. My všetci ces­tu­jeme ča­som spo­ločne každý deň. Je­diné, čo môžme spra­viť, je vy­chut­nať si tú ne­za­bud­nu­teľnú cestu.“

Ne­maj strach ani obavy. Uží­vaj si ži­vot. Jed­ného dňa sa po­zrieš späť a všetko ti bude dá­vať zmy­sel. Jed­ného dňa všetko po­cho­píš a bu­deš sa usmie­vať. Jed­ného dňa sa zo­bu­díš o 11:30 vedľa lásky svojho ži­vota, uro­bíš si ka­kao a pa­la­cinky a všetko bude v po­riadku. 

Komentáre