Ako vieme, in­te­li­gen­cia je niečo, čo sa nedá zís­kať „na­silu“. Člo­vek môže zvy­šo­vať množ­stvo svo­jich ve­do­mostí, no zvý­še­nie in­te­li­gen­cie je veľmi ťažké, ak nie ne­možné. Exis­tuje však je­diný znak, ktorý ti okam­žite pre­zradí, či ju nie­kto má alebo nie.

Je­diná vec ti okam­žite pre­zradí, či je nie­kto in­te­li­gentný alebo nie

Ako vieme, in­te­li­gen­cia je niečo, čo sa nedá zís­kať „na­silu“. Člo­vek môže zvy­šo­vať množ­stvo svo­jich ve­do­mostí, no zvý­še­nie in­te­li­gen­cie je veľmi ťažké, ak nie ne­možné. Exis­tuje však je­diný znak, ktorý ti okam­žite pre­zradí, či ju nie­kto má alebo nie.

Najprv sa ti to možno bude zdať ab­surdné, no je to sku­točne pravda. Všetci in­te­li­gentní ľu­dia majú je­den spo­ločný znak, ktorý ich cha­rak­te­ri­zuje. Vieš, čo to je?

Ne­boja sa klásť otázky.

Učia sa, pre­tože sa pý­tajú. Ne­us­tále ob­ja­vujú nové veci, pre­tože sa pý­tajú. Stále si roz­ši­rujú ob­zory, pre­tože sa pý­tajú. Ako ho­vorí jedno staré čín­ske prí­slo­vie:

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Ten, kto sa pýta je za hlu­páka na päť mi­nút. Ten, kto sa ne­pýta, ním ostane po celý svoj ži­vot.“

Po­kojne by sme teda mohli po­ve­dať, že in­te­li­gen­cia zá­visí od schop­nosti klásť dobré otázky. Ni­kto ne­vie všetko. Štú­diu čo­ho­koľ­vek by si po­kojne mo­hol ve­no­vať aj celý svoj ži­vot, aj tak by si ne­o­vlá­dal všetko. Aj ak by si z da­nej ob­lasti ob­sia­hol všetky fakty a po­znatky, o nie­koľko dní by už boli ne­ak­tu­álne, pre­tože by ich zme­nili alebo do­pl­nili ďal­šie zis­te­nia. Roz­ši­ro­va­nie tvo­jej mysle je pro­ces, ktorý sa ni­kdy ne­končí — a práve to je na ňom také fas­ci­nu­júce. Sku­točne in­te­li­gentný člo­vek je to­tiž len ten, ktorý si uve­do­muje, čo všetko ešte ne­vie.

Zdroj: pe­xels.com

In­te­li­gentní ľu­dia sa ne­us­tále na niečo pý­tajú. Ak do­stanú od­po­veď, pý­tajú sa ešte viac. Ak im je niečo vy­svet­lené spô­so­bom, kto­rému ne­ro­zu­mejú, opý­tajú sa znova. Ak nie­kto po­vie niečo, čo ich zaujme, okam­žite si to za­píšu. Ak ich zaujme ne­jaká nová téma, za­čnú sa jej ve­no­vať do hĺbky. To, že ne­us­tále ob­ja­vujú niečo nové, im robí ra­dosť.

Nie­ktorí ľu­dia si však mys­lia, že in­te­li­gentný člo­vek nemá ná­rok a právo na to, aby spra­vil ne­jakú chybu. Práve na­opak, in­te­li­gentní ľu­dia ta­kisto ro­bia chyby a berú ich ako cenné ži­votné lek­cie. Ve­dia, že chyby sú ne­od­mys­li­teľ­nou sú­čas­ťou ži­vota. Ni­kto nie je do­ko­nalý a každý vo svo­jom ži­vote mno­ho­krát po­chybí. In­te­li­gentní ľu­dia však chyby berú ako vý­bornú in­ves­tí­ciu do seba, z kto­rej sa ne­boja po­u­čiť.

Ako si na tom s kla­de­ním otá­zok ty?

Zdroj: li­fe­hack.org

Komentáre