Každý tú­žime po láske. Ženy. Muži. Mladí, starí. Chceme mi­lo­vať a chceme byť mi­lo­vaní. Čo iné nás po­súva vpred, ak nie láska? Pre mno­hých z nás je však za­ľú­be­nie risk. Nech­ceme dať nie­komu naše city, pre­tože sa bo­jíme, že to zne­uži­jeme. Dnes nie sme vždy ochotní tr­pieť a rad­šej sa roz­ho­du­jeme ra­ci­onálne. Doba sa zme­nila. Dnes máme ob­rov­ské mož­nosti a ňou trpí aj na­júp­rim­nejší a najk­rajší cit – láska.

Je ťažké od­po­ve­dať na otázku názvu článku a ak si ča­kala, že tu roz­lúš­tim tému, ktorá trápi naše ľud­stvo, asi ťa skla­mem. No po­ze­rám sa na to očami ženy, ktorá je síce možno re­a­lista, no stále verí, že úp­rimná láska môže byť aj v tejto dobe sku­točne hod­notná.

Ak o ňu za­bo­ju­ješ. Ak o ňu za­bo­juje on.

Možno nie­kedy pre­mýš­ľaš nad tým, prečo tvoja ka­ma­rátka už pár ro­kov žije v na­ozaj úp­rim­nom a vzác­nom vzťahu, po­kým tebe sa pri­tra­fili len zlo­mené srd­cia a muži, s kto­rými si to ukon­čila skôr, ako si niečo za­čala.

qu­ote­ca­ta­log.com

Prob­lém je roz­hodne v nás. V ľu­ďoch. V oso­bách, ktoré tak ako ve­dia uro­biť člo­veka šťast­ným, ve­dia ho aj zni­čiť. Úplne do po­sled­ného dy­chu a ne­chať ho na zemi. Ale ty už sa nech­ceš od­ra­ziť z dna a ne­us­tále tr­pieť na úkor dru­hých. Sta­čilo. Mo­men­tálne ti je dobre. Si spo­kojná. Možno ťa ob­čas sklamú ľu­dia, možno sa ob­čas za­hĺbiš do spo­mie­nok, ale inak si na­ozaj šťastná.

No príde on? No on! Vieš o kom ho­vo­rím. Predsa o ňom! Príde vô­bec? Na­ozaj sa dnes nájde nie­kto, s kým pre­ži­ješ celý ži­vot? Alebo v dneš­nej dobe je au­to­ma­tické, že ne­po­čí­taš s tým, že by si si ho zo­brala za muža, ba do­konca s ním pre­žila zby­tok ži­vota?

Ak ťa to trápi, úp­rimne ti po­viem, že nie si sama. Nie len ja, ale aj mnoho žien, ktoré po­znám, sa uzat­vo­ria pred sve­tom lásky. Jed­no­du­cho ju za­vrhnú. 

Ta­kisto, ako aj my ženy, ani muži na tom nie sú o nič lep­šie. Tiež sa im ne­páči to, ako sa mnohé žen­ské sprá­vajú, ako chcú iba niečo ne­zá­väzné, po­tom na­dá­vajú na mu­žov a ho­vo­ria, ako budú navždy slo­bodné.

pe­xels.com

Proste bez ser­vítky: Se­reme sa na­vzá­jom!

Sme plní po­chyb­ností, sme in­di­vi­du­álni, ego­is­tickí a nech­ceme pre­ja­vo­vať žiadne city. Vraj ne­máme žiadne a tak to aj musí zo­stať! Ako inak máme pre­žiť v tomto svete bez štipky dobra? Ne­smieme sa za­ľú­biť, ani skla­mať. Dnes máme naše dobré ka­ma­rátky, s kto­rými sa môžme opiť, máme ka­ma­rá­tov s vý­ho­dami, ale to už stačí! Žiadnu úp­rimnú lásku nech­ceme. Pre­tože tá už ne­exis­tuje.

Snáď ti ne­mu­sím ho­vo­riť, čo som týmto chcela po­ve­dať.

Naj­skôr mu­síme každý ot­vo­riť svoje srdce, vy­jad­riť svoje po­city a nie sa len ne­us­tále scho­vá­vať a pred­stie­rať svoju silu. Ako po­tom mô­žeme sta­vať pl­no­hod­notné vzťahy a ne­chať lásku dý­chať?

Ak si po­vieš, že je zby­točné sa me­niť, pre­tože je­dine ty sa zme­níš, to nie je pravda. Ak sa každý je­den, kto si pre­číta tento člá­nok, sku­točne roz­hodne pre­ží­vať pl­no­hod­notnú lásku a sta­rať sa o ňu, ne­bude tento svet o niečo viac krajší a pri­pra­vený znovu dať najk­raj­šiemu citu miesto v na­šich srd­ciach?

Ak nie­komu chceš po­ve­dať niečo dô­le­žité, po­vedz to.

Ak chceš nie­komu po­ve­dať, že ho máš rada, po­vedz to.

Ne­buď ti­cho. 

Buď dob­rou že­nou, dob­rou par­tner­kou a nie­kým, koho hľadá presne ten, koho hľa­dáš ty.

Komentáre