Ona je jedna z mnoha žien. Možno jedna z mi­li­óna, mi­liardy a možno len jedna z davu. No o nej každý vie, že sa na ňu dá spo­ľa­hnúť. Ona podá po­mocnú ruku tomu, kto padá. Keď si už jej blízki ne­ve­dia dať rady, ona po­môže. Zvláda to, čo oni ne­do­kážu uniesť. Do­káže šo­fé­ro­vať, roz­prá­vať a rie­šiť zlo­žité si­tu­ácie na­raz. Má len dve ruky, no práce toľko, že by ich po­tre­bo­vala naj­me­nej šesť. Ne­vzdáva sa, keď sa zdá všetko stra­tené.

No aj ona padá. Vtedy musí vstá­vať sama, ni­kto jej ruku ne­podá. Každý pád, každá bo­lesť ju ro­bia sil­nej­šou. Na tvári nosí po celý čas úsmev, tvári sa, že sa nič ne­deje. Plače, len keď je sama. Nechce, aby si nie­kto ro­bil sta­rosti. Nechce po­moc, zvláda to sama. Nie­kedy má však aj ona zlý deň. Aj keď to sama pred se­bou ne­prizná, aj ona je slabá. Snaží po­môcť všet­kým, ale pre seba nie je dosť silná.

pexels-photo-104516

www.pe­xels.com

Je tvrdo­hlavá a po­moc od­mieta. Lenže ona ju po­tre­buje, aj keď to po­piera. Aj ona má to­tiž právo pa­dať, ro­biť chyby, pla­kať a jesť zmrz­linu v po­steli. Ne­musí byť vždy do­ko­nalá a pri­pra­vená po­má­hať. Má právo mať zlý deň, ne­mať dobrú ná­ladu a hlavu plnú ná­pa­dov. Môže byť drzá, ne­up­ra­vená a aj ne­na­ma­ľo­vaná.

A nech si svet ho­vorí čo chce, aj táto silná, kul­ti­vo­vaná a milá žena má právo pre­le­žať celý deň v po­steli. Ni­kto nemá právo ju po­su­dzo­vať, šep­kať si o nej. Všetci silní pa­dajú, ona si to len po­tre­buje uve­do­miť. Každý robí chyby, je zra­ni­teľný a una­vený. Ona nie je vý­nim­kou. Je ta­kisto len člo­vek, vä­zeň tohto smieš­neho sveta. Práve to je dô­vod, prečo má právo na všetky chyby, pády, smú­tok a plač.

Po­tre­buje člo­veka, ktorý jej podá ruku, ukáže jej smer. Nie je možné, aby tu bola pre celý svet, musí tu byť hlavne pre seba. Byť tro­šičku se­becká a mys­lieť aj na svoje šťas­tie. Sta­rať sa o to, aby sa ona cí­tila spo­kojne.