Ojo­joj. Krutý nad­pis, všakže? Aby som to hneď na za­čiatku uviedla na správnu mieru, som veľmi mie­ru­mi­lovný a prajný člo­vek. Na­ozaj sa veľmi te­ším zo šťas­tia dru­hých ľudí, av­šak po­sled­ného pol roka (aj keď sa na­ozaj sna­žím) sa stre­tá­vam s tým, že dnešné vzťahy (Boh žeh­naj vý­nim­kám, ktoré tiež po­znám) sú fakt veľmi zlé, fa­lošné a ne­tu­ším aké správne a naj­me­nej uráž­livé slovo by som im mala pri­de­liť. 

V na­sle­du­jú­cich riad­koch sa vám bu­dem sna­žiť vy­svet­liť moju ne­spo­koj­nosť a ná­zor, ktorý za­stá­vam. 

Dobre, po­po­riadku, aby som si ne­skôr ne­sy­pala po­pol na hlavu alebo aby ste ma ne­vi­deli ako naj­väč­šiu hej­terku. Ak as­poň tro­chu po­znáte mňa alebo moje články, dobre viete, že pí­šem na­ozaj úp­rimne aj o láske a ľu­ďoch, často možno za­sneno a vždy hľa­dám po­zi­tíva. Pre­tože ži­vot je krásny. Pre­tože láska je krásna. Av­šak tento nad­pis vás tro­chu šo­ko­val, no sami dobre viete, že sú­hla­síte. Mi­lu­jem dnešnú dobu. Mys­lím si, že dnešná ge­ne­rá­cia je sku­točne ši­kovná, že sa na­ozaj sna­žíme a máme na to! Av­šak v čom sme akosi po­zadu, sú vzťahy. Opa­ku­jem ešte raz, že česť vý­nim­kám, av­šak vi­dím to hlavne na ľu­ďoch, ktorí sú či už tak isto starí, alebo o tro­chu mladší, že ne­jako to ne­z­vlá­dame. Na­s­chvál ho­vo­rím „my“, pre­tože sa ne­sna­žím sú­diť, len kon­šta­tu­jem to, čo ma mrzí a nie­kedy i „vy­táča“.

„Kika, tieto dnešné vzťahy, to je čistý grc.“ alebo „Člo­vek ani nemá chuť ísť do vzťahu, keď toto všetko vidí“ 

Toto je iba niečo z toho, čo po­čú­vam od ľudí, kto­rým ve­rím a viem, že ich ná­zory sú sku­točne hod­notné. A mys­lím si, že sami tro­chu tá­pate v tom, ako sa máte cho­vať a ako je to s os­tat­nými. Áno, vzťahy, či už ka­ma­rát­ske alebo par­tner­ské boli vždy cel­kom kom­pli­ko­vané, ale keď už si to ľu­dia ro­bia na­s­chvál sami,, asi niečo nie je v po­riadku.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Zdroj: unsp­lash.com

Ne­very, odur­ďo­va­nie sa, hádky, úplne hlú­posti typu „kto, s kým, ako“ a možno aj veľký prob­lém, že ne­vieme byť sami. Roz­ídeme sa, na druhý deň sme spolu. Ak sa nie­kto čo i len tro­chu zmení, už ho nech­ceme a kvôli „ne­pre­ko­na­teľ­ným roz­die­lom“ si za­ký­vame, po­šleme sa ešte pred­tým „do riti“ alebo aj nie­kde inde, podľa toho, aký je náš bežný slov­ník. Po­tom sa z nej stane krava a z neho de­bil (tento člá­nok si ne­za­slúži hor­šie na­dávky).

Ak as­poň tro­chu po­znáte me­mes vtipy, ur­čite si všim­nete, že na Va­len­tína sú všetky vzťahy na smiech a s po­pi­som „Aj tak sa všetci roz­ídete“ sa asi tým ne­za­da­ným lep­šie dý­cha v tento gý­čový deň.  

Takže ako mi je zle z dneš­ných vzťa­hov alebo veď aj tak sa roz­ídete, je člá­nok, ktorý nemá byť hej­ter­ským od­ka­zom, že aj tak ne­máte šancu a ukon­čite to čím skôr. Po­znám tak­tiež veľmi milé, úp­rimné vzťahy, kde dvaja ne­zdrhnú skôr, ako sa niečo zlé stane a sku­točne sú spolu preto, lebo chcú, nie preto, že sa boja byť sami.

Týmto člán­kom som však chcela po­ve­dať, že ak idete do ne­ja­kého vzťahu, ne­za­bud­nite si pri­ba­liť se­ba­úctu a aj úctu k tomu dru­hému. A hlavne ne­choďte doňho preto, lebo sa cí­tite sami.

Komentáre