Na Is­land tú­žim za­ví­tať už dlhý čas. Je iný. Ale úplne. Pred­sta­vu­jem si ho tak, že by som sa po prí­chode v ne­mom úžase len za­sta­vila na kraji cesty a po­ze­rala s re­špek­tom na tú silnú, fas­ci­nu­júcu prí­rodu. Na Is­lande nie sú stromy, aj keď už ich s ná­de­jou po­stupne vy­sá­dzajú. Obo­pí­najú ho kopce, sopky, gej­zíry, ta­jom­stvo. Na dis­ko­téke si vraj mu­síte dať po­zor, aby ste ne­ba­lili ses­ter­nicu či brat­ranca. Celý os­trov má sotva 300 000 oby­va­te­ľov. Väč­šina z nich je v hlav­nom meste Re­yk­ja­vik, čiže na os­tat­ných čas­tiach ne­stret­nete dlho žiad­nych ľudí. Ab­so­lútna sa­mota a kľud. Viem si pred­sta­viť vy­brať sa tam pí­sať knihu.

landscape-1843082_960_720

foto: pi­xa­bay.com

Pri­zná­vam, že Is­land som si všimla a uve­do­mila si po­riadne jeho exis­ten­ciu vo filme Tajný ži­vot Wal­tera Mit­tyho, keď si bráz­dil cestu long­bo­ar­dom. Mi­mo­cho­dom, film od­po­rú­čam, je veľmi krásny.

Tento os­trov má je­di­nečnú ča­ro­vnú at­mo­sféru, aj keď je prav­dou, že slnko za­svieti len má­lo­kedy. Je sych­ravý a upr­šaný, zväčša za­mra­čené po­ča­sie do­tvára jeho me­lan­cho­lický ná­dych. Ak ale za­stih­nete ob­do­bie „tmy“, uvi­díte po­lárnu žiaru, ktorá je špe­ciál­nym zá­žit­kom pre oči.

aurora-borealis-744351_960_720

foto: pi­xa­bay.com

Miestni oby­va­te­lia majú jednu zvlášt­nosť – ve­ria na El­fov. Sta­vajú pre nich do­konca domy a na čas po­za­sta­vili vý­stavbu ciest, aby ich ná­ho­dou ne­vyp­la­šili.  Naj­väč­ším dob­ro­druž­stvom je podľa mňa sta­no­va­nie, len je nie­kedy ťažké od­lo­žiť kom­fort bo­kom. Ur­čite by som si po­ži­čala te­rénne auto, kto­rým sa dá do­stať na naj­viac miest. Sopky sú stále ak­tívne, takže sa treba mať na po­zore.

Zau­jí­mavé je, že pivo je po­vo­lené zá­ko­nom až od roku 1989, od roku 2010 tu ne­náj­dete je­diný strip klub a žiadny Mc­Do­nald. Na­priek tomu by sa v pití darmo s miest­nymi pred­bie­hal aj ostrie­ľaný mi­lov­ník al­ko­holu.

stykkisholmur-1651662_960_720

foto: pi­xa­bay.com

V zime sa mô­žete za­hriať v ter­mál­nych pra­me­ňoch. Vonku zima a vás za­hrieva ho­rúci pra­meň, pri­čom ani ne­mu­síte vy­liezť z vody ak vás smädí, v strede „mláčky“ náj­dete bar s ná­pojmi aj ob­čerstve­ním. Do­ko­nalý re­lax. Miest­nou po­chúť­kou sú pe­čené ov­čie hlavy, čo by som ale s čis­tým sve­do­mím vy­ne­chala. Nek­radne sa, po­li­cajti ani ne­no­sia zbrane. Ne­mu­sia.

Je to ako stra­tený svet, malá ko­mu­nita ľudí, kto­rých spá­jajú ča­sto­krát ne­priaz­nivé kli­ma­tické pod­mienky. Náj­dete tu po­koj, ti­cho, zá­ro­veň aj zá­žitky a dob­ro­druž­stvo. Do­ko­nalá do­vo­lenka, kde si každý nájde to svoje.

Komentáre