Kniha „Malý princ“ od fran­cúz­skeho spi­so­va­teľa a pi­lota An­to­ine de Saint-Exu­pé­ryho je nie­len pre ma­lých či­ta­te­ľov. Saint-Exu­péry svoju knižku s čis­tým det­ským po­hľa­dom na svet ve­no­val pria­te­ľovi. Veď všetci do­spelí boli najprv deťmi. No má­lo­ktorý sa na to pa­mätá. Keď som bola men­šia, pá­čil sa mi prí­beh Ma­lého princa a vní­mala som to ako roz­právku. Av­šak čím som star­šia, toto dielo pre mňa na­do­búda oveľa väč­šiu hod­notu.

Hviezdy sú krásne vďaka kve­tine, ktorú ne­vidno. Púšť je krásna, lebo nie­kde ukrýva studňu.

Čas, ktorý si ve­no­val svo­jej ruži, robí tvoju ružu ta­kou dô­le­ži­tou.

Ne­pleť si lásku s vlast­níc­kym po­blúz­ne­ním; z neho po­chá­dza to naj­hor­šie trá­pe­nie. Lebo v tom sa ľu­dia mý­lia: z lásky trá­pe­nie ne­po­chá­dza. Trá­pe­nie ply­nie z túžby vlast­niť, a ta je opa­kom lásky.

Ni­kdy nie sme spo­kojní tam, kde sme.

Stá­vaš sa navždy zod­po­ved­ným za to, čo si k sebe pri­pú­tal.

Do­spelí si po­tr­pia na čís­lice. Keď im ho­vo­ríte o no­vom pria­te­ľovi, ni­kdy sa vás ne­spý­tajú na pod­statné veci. Ni­kdy vám ne­po­ve­dia: „Aký má hlas? Ktoré sú jeho ob­ľú­bené hry?“ Na­miesto toho sa opý­tajú: „Koľko má ro­kov? Koľko ma bra­tov? Koľko váži? Koľko za­rába jeho otec?“. Až po­tom si mys­lia, že ho už po­znajú.

Člo­vek vníma len taký svet, ktorý v sebe nosí.

Ak bu­deš pod zá­mien­kou, že ti ide len o pod­statné, po­hŕdať pre­javmi lásky, bude tvoja láska iba prázd­nym slo­vom.

Moja ruža je dô­le­ži­tej­šia ako vy všetky. Pre­tože práve ju som po­lie­val. Pre­tože práve ju som ukrý­val na noc pod sk­lený zvon. Pre­tože ju som chrá­nil zás­te­nou. Pre­tože pre ňu som po­za­bí­jal hú­se­nice. Pre­tože ju som po­čú­val, ako sa ža­luje alebo sa vy­sta­tuje, alebo do­konca ako nie­kedy mlčí. Pre­tože je to moja ruža.

Mu­sím predsa zniesť dve alebo tri hú­se­nice, aby som mo­hol spoz­nať mo­tý­ľov.

Ty si pre mňa za­tiaľ len malý chla­pec po­dobný stá­ti­sí­com iných ma­lých chlap­cov. A ne­pot­re­bu­jem ťa. A ani ty ma ne­pot­re­bu­ješ. Ja som pre teba iba líška po­dobná stá­ti­sí­com iných lí­šok. No ak si ma skro­tíš, bu­deme je­den dru­hého po­tre­bo­vať. Bu­deš pre mňa je­diný na svete. Ja bu­dem pre teba je­diná na svete.

Komentáre