Pri­znajme si to: nie každý má mož­nosť ces­to­vať. Či už je to kvôli pe­nia­zom, ro­din­ným po­vin­nos­tiam, štú­diu, alebo rôz­nym iným okol­nos­tiam, ces­to­va­nie je „out“ pre veľké per­cento sve­to­vej po­pu­lá­cie. Všetci, čo od­po­rú­čajú ces­to­vať, často za­bú­dajú na to, že ces­to­va­nie nie je jed­no­du­ché pre kaž­dého a nie­kedy je ťažko re­a­li­zo­va­teľné aj pre tých, ktorí by sa na cestu vy­dať mohli.

Pár me­sia­cov na ces­tách mi uká­zalo, že ča­sto­krát ne­ces­tu­jeme preto, lebo naša my­seľ je tak na­sta­vená – frázy typu: veď ces­to­va­nie je drahé, samé mladé dievča na ces­tách – to je čistá ka­ta­strofa alebo pe­niaze rad­šej in­ves­tu­jeme do nie­čoho iného…

pexels-photo-1966671

foto: pe­xels.com

Na po­tul­kách An­glic­kom som sa stretla s ľuďmi všet­kých ve­ko­vých ka­te­gó­rií, príj­mov, schop­ností a rôz­nych ná­rod­ností. Ľudí ako John, ktorý má mi­li­óny na účte a domy v rôz­nych štá­toch; a po­tom gangy čer­no­chov, kto­rých som sa ne­je­den­krát bála; sku­piny ute­čen­cov na an­glic­kom po­breží; matky s deťmi a veľ­kým množ­stvom ba­to­žiny „uby­to­va­ných“ na plá­žo­vých le­hát­kach; kopu bez­do­mov­cov ča­ka­jú­cich v met­ro­vých sta­ni­ciach a ne­spo­četné množ­stvo ďal­ších.

Oni ne­mali mož­nosti, ktoré by im umož­nili ces­to­vať tak ako nám – hľa­dať re­lax, za­žiť dob­ro­druž­stvo, vi­dieť niečo nové, spoz­nať nové kul­túry a pod. Oni spali na pláži alebo nie­kde vonku. Ni­koho ne­zau­jí­malo, či na druhý deň mali čo jesť. Preto je dô­le­žité si uve­do­miť, že my, my sme z tých šťast­ných. Do­stáva sa nám ro­biť to, čo iní ne­budú schopní ro­biť ni­kdy.

Máme tú česť.

..je jedno či strá­vime týž­deň v Chor­vát­sku, alebo vez­meme deti na ví­kend do aqu­aparku, či strá­vime me­siac v zá­pad­nej Európe…, aj tak je to šanca, ktorú veľa ľudí z rôz­nych kú­tov sveta ne­dos­tane ani raz za ži­vot. Možno preto, lebo ich ži­via ro­di­čia. A TE­RAZ ešte ne­majú túto mož­nosť. Po­tom sú tu chorí, ktorí by aj chceli, ale zdra­votná si­tu­ácia im to ne­do­vo­ľuje. A čo ľu­dia, ktorí majú dve za­mest­na­nia len preto, aby mohli spla­tiť ná­jom? A čo tí, čo mu­sia pre­žiť za me­nej ako dve eurá na deň?… žiadna we­bová stránka ne­ga­ran­tuje ces­to­va­nie pre ta­kýchto ľudí.

Tí z nás, ktorí ces­tujú, sú tak tro­chu pri­vi­le­go­vaní.

Možno si iba bez pe­ňazí nie­kde sto­po­vala, možno si pra­co­vala v zá­morí, možno si ne­ces­to­vala lís­tkom pr­vej triedy, ale do­stala si mož­nosť ro­biť to, o čom ľu­dia sní­vajú, keď ve­čer idú spať. Máš slo­bodu a mož­nosť ces­to­vať ta­kým spô­so­bom, akým veľa ľudí nemá. Ty máš šancu. Máš mož­nosť. Máš toto pri­vi­lé­gium.

Zdroj: Tumblr

Zdroj: Tum­blr

Ces­to­va­nie je forma pri­vi­lé­gia.

…a je dô­le­žité, aby sme sa ni­kdy ne­stali ne­vďač­nými za vý­sadu, ktorá sa, nám šťast­ným, do­stala.

Komentáre