Pre­tože túžba zo­stať je väč­šia než mož­nosť od­ísť.

Od­ísť, to do­káže každý. Je to to­tiž to naj­jed­no­duch­šie, čo nám ži­vot po­núka. Zdvi­hnúť sa a za­má­vať na roz­lúčku. Vy­hnúť sa úp­rim­nému po­hľadu do očí a len so sklo­ne­nou tvá­rou za­mrm­lať „pre­páč“. A ute­kať. Viac sa ne­oto­čiť za tým, čo bolo. Ne­ob­ze­rať sa späť. Ne­po­ze­rať si pod nohy, ale rovno pred seba. A presne tak to väč­šina z nás robí, keď má strach. Keď má po­cit, že niet iného vý­cho­diska. Jed­no­du­cho ujde. Pred lás­kou, pred šťas­tím… Za nie­čím „viac“. Ako keby to ešte šlo…

Ja však zo­stá­vam.

Pre­tože to, že som ťa spoz­nala, pre mňa niečo zna­mená.

A ne­po­va­žu­jem ťa len za jed­ného z mno­hých. Za ne­ja­kého ra­do­vého muža, ktorý sa o niečo po­kú­sil. Ktorý sa po­kú­sil niečo v mo­jom ži­vote zme­niť. Zme­niť mňa. A hoci to bolo po­sledné, o čo si sa celý čas sna­žil, tak si ma zme­nil od sa­mého zá­kladu. Už nie som tá, ktorú si spoz­nal. Už nie som to dievča, ktoré ne­ve­delo, čo od ži­vota chce. Ktoré po­tre­bo­valo viesť. Dr­žať za ruku a ča­kať na nie­koho, kto jej ukáže smer.

Dnes už viem, čo chcem.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Pre­tože ostať bez teba by zna­me­nalo, ostať na­poly prázdna.

No a to presne nech­cem. Za­žila som to už ne­spo­čet­ne­krát. No vždy som mala po­cit, že to má svoj dô­vod. Že raz príde nie­kto a to miesto za­plní. Ne­ve­dela som však, že to bu­deš ty. Ty, ktorý si ne­pro­sil o lásku. Ty, ktorý si dá­val viac než si mo­hol do­stať. Ty, bez kto­rého by som do­dnes ne­ve­dela, kto som.

A preto je dnes rad na mne. Dnes ti mu­sím po­ve­dať niečo ja.

Bu­dem ti všet­kým, čím chceš. V láske.

Komentáre