Tento člá­nok je ur­čený pre osoby star­šie ako 18 ro­kov, môže ob­sa­ho­vať sex, na­hotu a iný ne­vhodný ob­sah pre ne­pl­no­le­tých.


Späť na hlavnú stránku

Vlasy za­ple­tené do dvoch vr­ko­čov a zvia­zané veľ­kou čer­ve­nou maš­ľou. Škol­ská taška plná no­vo­tou za­pá­cha­jú­cich kníh a od­hod­la­nie v tvári. Tak za­čína „dobré dievča“ svoju novú etapu ži­vota. Je pr­váč­kou, a to ako sa za­píše dnes, sa s ňou po­ne­sie možno aj celý ži­vot. Preto ti­cho sedí, na kaž­dého sa usmieva a hľadá oči, v kto­rých nájde to isté, čo je na­pí­sané v tých jej.

Hlavy spo­lu­žia­kov sa však otá­čajú na každú stranu. Nie­ktorí si niečo šep­kajú, ne­ná­padne po­ku­kujú po os­tat­ných a iní ner­vózne po­dup­ká­vajú no­hou. Zdá sa, že ona je v triede je­diná, ktorá ni­koho ne­pozná. Do­te­raz jej však ešte ni­kto ne­po­ve­dal „ver si, dô­ve­ruj sama sebe a buď vždy od­hod­laná niečo do­ká­zať“, a tak na­ďa­lej len ti­cho sedí s hla­vou pl­nou myš­lie­nok a čaká… Možno sa aj spo­lieha, že „osud“ to ne­jako za­riadi…

Roky po­ma­ličky plynú a hoci má ešte stále prob­lém zo­zná­miť sa s nie­kým no­vým, dnes sa už ne­pot­re­buje pred­sta­vo­vať. Všetci ju po­znajú ako tú, kto­rej známky pre­zen­tujú ich školu, na ktorú sa dá vždy spo­ľa­hnúť, a ktorá ni­kdy ne­po­vie nie. No to však iba zo stra­chu, že by sa na ňu nie­kto mo­hol na­hne­vať, že by mohla o nie­koho prísť… A mať „sku­toč­ných“ pria­te­ľov je pre ňu predsa také dô­le­žité…

Ni­kdy ne­pat­rila k tým krás­kam, ktoré by osl­ňo­vali lesk­lými dl­hými vlasmi ako vy­stri­hnu­tými z re­klamy na novú značku šam­pónu. Tie jej, keď práve ne­le­teli na pod­lahu, tak si len tak vi­seli pri­le­pené na hlave a bez­ná­dejne hľa­dali stra­tený ob­jem. Darmo sa nimi sna­žila há­dzať a vy­tvo­riť tak do­jem buj­nej hrivy. Za­kaž­dým tento po­kus skon­čil rov­nako, a to s vlasmi pri­le­pe­nými na nie práve dobre na­ne­se­nom rúži. A hoci pu­berta na jej sprá­vaní ne­za­ne­chala veľa stôp, tak jej tvári to dala za to „vy­ž­rať“. Den­no­denne zvá­dzala boj proti ška­re­dým bod­kám, ktoré bom­bar­do­vali každý kú­sok jej tváre. Krycí krém, make up, ko­rek­tor… Nimi za­čí­nala každý nový deň. Han­bila sa za to, že nie je taká do­ko­nalá a pri­ro­dzene pekná ako diev­čatá, kto­rým toľko zá­vi­dela.

zdroj: pe­xels.com

Pr­vého fra­jera, prvú pusu, no i prvý sex, malo mnoho jej ka­ma­rá­tok už istú dobu za se­bou. Ona však za­tiaľ stále ne­spoz­nala ni­koho, koho by oča­rila, kto by oča­ril ju a kto by jej ve­čer mo­hol po­slať as­poň jednu trápnu sm­sku. Te­raz to už zďa­leka ne­bolo preto, ako vy­zerá. Veď z veľ­kej miery vďaka roz­ví­ja­jú­cemu sa koz­me­tic­kému prie­myslu a vhodne zvo­le­nému vy­zý­va­vému, no nie „lac­nému“ ob­le­če­niu, sa z nej stá­vala krásna, po­maly do­spelá žena. Se­ba­dô­vera, se­ba­ve­do­mie ale aj se­bauz­na­nie bolo však to, čo jej chý­balo a čo jej do­vo­lilo ne­mať rada samú seba…

Tak ako to každý oča­ká­val, ča­som sa všetko zme­nilo. Pria­teľ jej pri­nie­sol do ži­vota presne to, čo jej tam chý­balo. Lásku, po­cit is­toty a po­cit toho, že je dô­le­žitá. Že je pre nie­koho ce­lým sve­tom, stre­dom ves­míru a že zrazu ona, ktorá vždy za­spá­vala sama s ru­kou pod van­kú­šom, dnes spí vedľa nie­koho, kto nie­lenže drží pevne jej ruku, ale kto ob­jíma celú jej dušu. To, čo jej on dal, čo ju na­učil, jej už ni­kto ne­mo­hol zo­brať. Spolu za­ží­vali to, po čom mnohí len tú­žia a čo sa v ro­man­tic­kých fil­moch ob­ja­vuje ako klišé, kto­rému ni­kto ne­verí.

Po nie­koľ­kých ro­koch spo­loč­ného ži­vota však po­cit, ktorý v nej vzbu­dzo­val, a ktorý ju „nú­til“ mi­lo­vať len jeho, zo­sla­bol. Zrazu har­mó­nia, is­tota, láska, ro­dina, zá­ze­mie pre­stali byť pri­ori­tami a za­čali byť akousi nu­dou. Oz­vali sa jazvy, ktoré jej mla­dosť spô­so­bila, a tak hnaná túž­bou po ne­poz­na­nom a ne­pres­kú­ma­nom, po­sil­nená na­ras­ta­jú­cim se­ba­ve­do­mím a opo­jená chu­ťou za­žiť ne­za­žité, pod­ľahla. Pod­ľahla slad­kým re­čiam chla­pov. Chla­pov na so­ciál­nych sie­ťach, chla­pov v ka­viar­ňach, v au­to­bu­soch… Ne­vy­be­rala si podľa vzhľadu, sta­čil jej len proste „cha­rak­ter“ a do­vo­lila mu vnik­núť do svojho sú­kro­mia. Ne­chala sa zviesť z cesty, kto­rou tak dlho krá­čala.

zdroj: pe­xels.com

Vzorné dievča z dob­rej ro­diny… Stra­tila zá­sady, stra­tila samú seba a vy­me­nila to za ob­div, túžbu a hladné po­hľady mu­žov. Ko­nečne na­šla po­zor­nosť, ktorá sa jej ne­dos­tala po­čas doby, keď mala ešte len „násť“, po­čas toho, kedy po­tom tak veľmi tú­žila…

Vy­užila to, čo jej ži­vot po­nú­kol, pri­čom ne­ve­dela, že je to len pre­kážka, kto­rou ju skúša. Zne­užila, že na­šla nie­koho, kto ju slepo mi­lo­val a dô­ve­ro­val prázd­nym slo­vám, ktoré v mi­nu­losti možno mys­lela vážne. Dnes chcela len do­hnať to, čo za­meš­kala. Vy­skú­šať to, čo celý ži­vot od­su­dzo­vala a pre­skú­mať dô­vod, pre ktorý sa jej tak zle po­ze­ralo na svet.

Ve­dela o všet­kom, čo môže stra­tiť a rov­nako si uve­do­mo­vala, že to ne­môže skon­čiť dobre, no boli to slabé ar­gu­menty proti tomu, čo mo­men­tálne pre­ží­vala. Po­sad­nutá po­tre­bou uzna­nia a chvály, ktorú ni­kdy ako dieťa ne­dos­tala od tých, čo mala, sa z nej stala jed­no­du­cho mr­cha, ktorá ne­do­ká­zala byť viac ver­nou.

Komentáre