V ruke dr­žím šálku ho­rú­cej kávy, po­ze­rám z okna, stromy po­maly za­čí­najú kvit­núť, vie­tor dáva do po­hybu novo na­ras­tené lís­tie a ja roz­mýš­ľam, ako sme sa sem do­stali. Mys­lím tým do tejto si­tu­ácie, kedy mi myš­lienky na teba ne­dajú v noci spá­vať a ja sa ne­viem roz­hod­núť, či sa ťa dr­žať, alebo ťa ne­chať ísť.

Spo­mí­nam na chvíľu, kedy sme sa pr­vý­krát sku­točne stretli. Pre­šiel si okolo mňa, na mo­ment spo­ma­lil, za­sta­vil a vrá­til o pár kro­kov na­s­päť. Po­znali sme sa už pred­tým, ale ni­kdy sme me­dzi se­bou ne­pre­ho­vo­rili. No tento deň bol iný, cí­tila som to už ráno, keď som sa zo­bú­dzala s úsme­vom na tvári, na ktorý som ne­mala značný dô­vod. Jed­no­du­cho si ma po­zdra­vil, a dali sme sa do reči.

pe­xels.com

To, čo na­sle­do­valo po­tom ra­dím me­dzi najk­raj­šie ob­do­bie v mo­jom ži­vote. Síce som v tej chvíli ne­hľa­dala žia­den vzťah, do­stal si sa mi pod kožu. Najprv po­maly, po ma­lých krô­či­koch si sa do­stá­val stále bliž­šie a bliž­šie, až kým som do toho ne­spadla úplne. A to som sa na­ozaj sna­žila. Dr­žať si od­stup, no ne­dalo sa. Vzru­še­nie me­dzi nami sa dalo krá­jať, trá­viť s te­bou čas mi prišlo také pri­ro­dzené ako dý­cha­nie, a ja som sa sna­žila dr­žať pri zemi.

No ne­dalo sa, ešte aj cu­dzí oko­lo­idúci by na mne vi­del, že lie­tam v ob­la­koch. Po čase som sa do teba za­mi­lo­vala, ve­dela som, že ak opadne pr­votné nad­še­nie z nie­čoho no­vého a vzru­šu­jú­ceho, že až vtedy sa ob­javí sku­točná láska. A tá sa ob­ja­vila. Z mo­jej strany rov­nako ako aj z tvo­jej. Sladké reči, spo­ločné plány, spo­ločne strá­vené dni a noci. To všetko sme mali, vlastne ešte stále máme, no ja za­čí­nam po­chy­bo­vať.

thought­ca­ta­log.com

O tebe a tvo­jich ci­toch. Bola to len ne­jaká hra na mačku a myš? Alebo na­ozaj chceš, aby som bola tvoje dievča, v dob­rom aj v zlom ? Ne­ro­zu­miem, prečo si sa pre­stal sna­žiť. Prečo si mi pre­stal pre­ja­vo­vať nák­lon­nosť a lásku. Be­rieš ma tak sa­moz­rejme, že si ne­uve­do­mu­ješ, čo všetko zo seba ti po­nú­kam. Už mi viac ne­dá­vaš kom­pli­menty, a síce sme spolu po­merne často, mám po­cit, že celý svet sa točí len okolo teba.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Kedy si si pre­sta­vil svoj reb­rí­ček hod­nôt? Kedy som padla o pár stup­ňov niž­šie? Roz­mýš­ľam nad tým, či má cenu sa ďa­lej sna­žiť. Či ti mám na­ďa­lej s lás­kou ve­no­vať svoju po­zor­nosť. Viem, že keď máš svoj lepší deň, tak je všetko také ako ke­dysi, ale keď sa ná­ho­dou zle vy­spíš, tak je to s te­bou ako za trest. Drahý, ver mi, že ja ťa na pre­ži­tie ne­pot­re­bu­jem, to že sme spolu bola voľba nás oboch, ne­bola to nut­nosť, ne­bol si mo­jou je­di­nou mož­nos­ťou. Chcela som ťa rov­nako ako si chcel ty mňa. Ale dnes na­ozaj ne­viem, či si to za­slú­žiš. Pre­tože láska nie­kedy ne­stačí.

Za­sta­víš ma, ak sa roz­hod­nem od­ísť?

Do­vo­líš, aby sa naše cesty roz­de­lili?

Mys­lím, že po­znám od­po­veď, len sa jej bo­jím uve­riť. No žiaľ, v kú­tiku duše si na to už zvy­kám. . .

Komentáre