Aj vy ste mali vo vzťa­hoch nie­kedy po­cit, že už ďa­lej ne­mô­žete, že toto už ne­pre­ko­náte? Veru, frus­trá­cia sa by­tostne do­týka kaž­dého z nás a to nie len v škole či v práci, ale aj v par­tner­stvách.

Otázka je, čo sa s ňou dá ro­biť? Nedá sa od­strá­niť lusk­nu­tím prsta, no je možné na tom pra­co­vať a po­stupne ju eli­mi­no­vať. Ako inak, aj v tomto prí­pade by ste mali za­čať pre­dov­šet­kým od seba a až po­tom oča­ká­vať zmenu od toho dru­hého. Lebo prav­dou je, že mno­ho­krát si prob­lémy ro­bíme my sami; svo­jou za­me­ra­nos­ťou na seba, ne­tr­pez­li­vos­ťou, sla­bou se­ba­ref­le­xiou či ne­dos­tat­kom em­pa­tie. Čím za­čať? Tým naj­pod­stat­nej­ším – ko­mu­ni­ká­ciou.

Týchto 5 as­pek­tov ko­mu­ni­ká­cie spô­so­buje pá­rom naj­väč­šie ťaž­kosti. Pre­čí­tajte si spô­soby, ako to na­pra­viť…

Váš par­tner pre­mýšľa inak, ako vy

Aj keď máte po­cit, že ste s par­tne­rom rov­nakí a viete si čí­tať myš­lienky, nie je to cel­kom pravda. Obaja ste predsa je­di­nečné osob­nosti a každý z vás pre­mýšľa aj cíti iným spô­so­bom. Je nor­málne, že často roz­mýš­ľame ego­cen­tricky a vi­díme veci zo svojho uhla po­hľadu. Prob­lém na­stáva, keď si mys­líme, že ten druhý vidí veci rov­nako ako my. Mali by sme preto pa­mä­tať na to, že ten druhý nám ne­číta myš­lienky, ani po­city. Vyh­neme sa tak zby­toč­ným ne­do­ro­zu­me­niam a roz­ča­ro­va­niu.

Čo s tým:

  • Pre­staňte po­su­dzo­vať myš­lienky a ná­zory toho dru­hého podľa tých svo­jich.
  • Buďte zve­daví a pý­tajte sa.
  • Ak vám niečo nie je jasné, ne­do­mýš­ľajte si ale rad­šej zis­ťujte, ako to váš par­tner vníma.
zdroj: pe­xels.com

Em­pa­tia na­dov­šetko

Na túto tému toho bolo na­pí­sa­ného už veľa a často sa zdá, že na­darmo. Ne­pod­ce­ňujte em­pa­tiu, pre­tože tá je pre zdravé fun­go­va­nie vzťahu spolu s dô­ve­rou ne­vy­hnutná. Vcí­tiť sa do kože toho dru­hého a vi­dieť svet jeho očami môže byť len prí­no­som.

Čo ro­biť:

  • Pý­tajte sa sa­mých seba, ako veci vidí váš par­tner.
  • Vší­majte si jeho ne­ver­bálnu ko­mu­ni­ká­ciu.
  • Ne­ne­chajte sa ovlá­dať stra­chom z nie­kto­rých vecí a tém. Strach zvä­zuje. Pus­tite sa preto do dis­ku­sie s od­va­hou, lebo platí, že to, čoho sa naj­viac obá­vame, často do­padne úplne inak, než ako sme pred­po­kla­dali.

Po­city skres­ľujú vní­ma­nie re­a­lity

Asi ste už pre­mýš­ľali nad tým, ako vaše ak­tu­álne emó­cie ovplyv­ňujú vaše sprá­va­nie voči ko­mu­koľ­vek, aj voči svo­jej po­lo­vičke. Keď všetko ide hladko, vy si roz­umiete a vy­mie­ňate si než­nosti, je vo va­šich očiach krásny/a, no keď sa po­chy­títe, ste akoby me­nej za­ľú­bení. A keď máte vo vzťahu ťažké ob­do­bie, vtedy sa za­mýš­ľate, či vô­bec toho dru­hého mi­lu­jete a prečo. Presne toto s nami ve­dia spra­viť emó­cie a preto by sme mali ovlá­dať my ich a nie ony nás.

Čo s tým:

  • Keď ste vy­to­čení a na­hne­vaní, dá­vajte si po­zor na slová. Mô­žete ich ne­skôr tr­pko ľu­to­vať.
  • Do­prajte si čas na upo­ko­je­nie sa.
  • Miesto há­da­nia sa dlho do noci si rad­šej dajte pauzu. V tomto prí­pade do­ko­nale platí, že ráno je múd­rej­šie ve­čera. Svojmu par­tne­rovi po­ve­dzte, že ho ľú­bite a chcete celú si­tu­áciu rie­šiť, no po­tre­bu­jete čas, aby ste zís­kali od­stup a utrie­dili si myš­lienky.
  • Pý­tajte si spätnú väzbu. Keď máte po­kojné ob­do­bie, opý­tajte sa svo­jej po­lo­vičky, čo jej na vás pri hád­kach vadí. Od­po­veď prij­mite s ot­vo­re­nou mys­ľou a pro­ak­tívne.
zdroj: unsp­lash.com

Pa­mäť klame

Ur­čite ste už po­čuli, že naše spo­mienky na mi­nu­losť sú často spo­mien­kami na po­slednú si­tu­áciu, keď sme na ne mys­leli. Je to skvelá ilus­trá­cia toho, ako do­ká­žeme me­niť a pre­pi­so­vať pa­mä­ťové stopy. Majte to na mysli a ne­ne­chajte sa viac kla­mať vlast­ným ve­do­mím. Ušet­ríte si tým zby­točné kom­pli­ká­cie a zdĺhavé hádky.

Čo ro­biť:

  • Buďte po­korní a svoje spo­mienky berte s re­zer­vou. Miesto se­bais­tých vý­po­vedí typu: „Vtedy si po­ve­dal/uro­bil… Ni­kdy na to ne­za­bud­nem!“ po­u­žite mier­nej­šie: „Mô­žem sa mý­liť, no pa­mä­tám si, že si vtedy…“
  • Ak máte po­cit, že ne­vní­mate, čo váš par­tner ho­vorí, rad­šej sa ho na to opý­tajte ešte raz. Ne­ris­kujte, že si ne­správne ulo­žíte jeho slová.
  • Pý­tajte si spätnú väzbu o tom, ako vaša po­lo­vička chápe vaše slová.

Vaše vní­ma­nie a aso­ci­ova­nie sú ego­cen­trické

Je to tak. To, čo vo vás môže vy­vo­lať prí­jemné po­city, môže v nie­kom vy­vo­lať strach a od­por. Je chy­bou pred­po­kla­dať, že os­tatní berú veci tak, ako ich vi­díte a vní­mate vy. Na­prí­klad, fľaša vína vo vás môže evo­ko­vať prí­jemné po­se­de­nia s pria­teľmi, no v nie­kom inom to môže vy­vo­lať spo­mienku na večne opi­tých ro­din­ných prí­sluš­ní­kov. Ne­za­bú­dajte na to.

Čo ro­biť:

  • Vší­majte si vý­raz tváre toho dru­hého a keď vi­díte, že sa mu niečo prieči, alebo mu to je ne­prí­jemné či ne­jasné, opý­tajte sa na jeho ná­zor na vec.
  • Dá­vajte si po­zor na frázy typu: „Vieš, čo mys­lím.“ Veľmi často spô­so­bujú ko­mu­ni­kačný šum a po­tre­bujú do­vys­vet­liť.
zdroj: unsp­lash.com

Ve­ríme, že sme vám na­šimi ra­dami po­mohli ob­jas­niť si nie­ktoré veci. Ak sa nimi ne­cháte in­špi­ro­vať, frus­trá­cie a ne­do­ro­zu­mení vo va­šich vzťa­hoch môže byť oveľa me­nej.

zdroj: your­tango

Komentáre