1. Be­rieš veci prí­liš osobne.

Ne­od­pí­sal ti? Alebo ti ka­moška od­mietla ká­vičku, s ospra­vedl­ne­ním, že má veľa práce? Nič sa ne­deje. Možno sa na všetko dí­vaš prí­liš osobne, a to v tebe vy­vo­láva ne­ga­tívne po­city. Riaď sa hes­lom: „Ži a ne­chaj žiť“, a ži­vot pôjde ľah­šie.

  1. Máš pri­veľké oča­ká­va­nia.

V svo­jej hlave máš na­lin­ko­vaný celý ži­vot. Vieš ako by si čo chcela mať, a máš po­cit, že keď nejdú veci podľa plánu, zrúti sa ti celý svet. No nie­kedy (väč­ši­nou) ne­do­ká­žeme pred­po­ve­dať ako sa veci budú vy­ví­jať, ako budú re­a­go­vať ľu­dia v na­šom okolí. Raz za čas jed­no­du­cho mu­síme po­vo­liť, a ne­chať ži­vot ply­núť tak ako má. Ne­môže nás skla­mať niečo, čo ne­oča­ká­vame, na­opak, ne­chajme sa prí­jemne prek­va­piť.

  1. Pre­há­ňaš a máš ka­ta­stro­fické sce­náre.

Bolí ťa bru­cho a ty už go­og­liš prí­znaky ra­ko­viny hru­bého čreva ? Pred­sta­vu­ješ si , ako môže všetko zle do­pad­núť. Pria­teľ ti ne­be­rie te­le­fón, ur­čite ťa pod­vá­dza. Ne­ga­ti­vita ti pri­ne­sie len viac ne­ga­ti­vity.  Snaž sa ne­ro­biť unáh­lené zá­very. Ko­niec kon­cov, žia­den prob­lém, ktorý si si vy­tvo­rila v hlave ne­vy­rie­šiš v re­ál­nom ži­vote, po­kiaľ tam v sku­toč­nom čase ne­exis­tuje.

zdroj: pe­xels.com

  1. Stále ča­káš na zna­me­nie.

Ne­vieš sa pri­nú­tiť uro­biť veľký krok v ži­vote, pre­tože si na­ho­vá­raš, že po­tre­bu­ješ ne­jaký im­pulz. Ne­jaké zna­me­nie. Zo­ber osud do vlast­ných rúk a za­čni ro­biť veci ktoré chceš, tak ako ich chceš. Nič dobré ti z neba len tak ne­spadne, po­kiaľ sa o to sama ne­pri­či­níš.

  1. Ne­vy­chá­dzaš zo svo­jej kom­fort­nej zóny.

Na jed­nej strane by si rada za­žila niečo nové a vzru­šu­júce, no na dru­hej pre to nie si ochotná nič obe­to­vať. Máš zau­ží­vané svoje zvyky, a len ťažko si schopná uro­biť ne­jaký ústu­pok. Ne­musí byť na škodu z času na čas obe­to­vať po­hod­lie, pre ne­jaké nové dob­ro­druž­stvo.

  1. Ne­us­tále po­rov­ná­vaš svoj ži­vot so ži­vo­tom iných.

Tento bod môže mať 2 va­rianty. Zá­leží na tom s kým svoj ži­vot po­rov­ná­vaš. Buď sa po­ze­ráš na bo­ha­tých, úspeš­ných ľudí, ktorí zdá sa, majú do­ko­nalý ži­vot. V tomto prí­pade ti ten tvoj môže pri­pa­dať nudný a za­čí­naš mať depky, pri­tom ale ni­kdy ne­vieš čo všetko sa za ži­vo­tom os­tat­ných skrýva.  Dru­hou va­rian­tou je, že svoj ži­vot po­rov­ná­vaš s ľuďmi, ktorí žijú na ulici, alebo sa im pri­ho­dilo ne­šťas­tie a vtedy si po­vieš aký si ty vlastne šťastný člo­vek, a môže to viesť k le­ni­vosti. A strate mo­ti­vá­cie. Ani v jed­nom prí­pade nie je po­rov­ná­va­nie seba s os­tat­nými dobré. Skús po­ze­rať na seba a svoje ciele a na to aby si bola každý deň lep­ším člo­ve­kom. (alebo mi­ni­málne ne­bola hor­ším)

zdroj: unsp­lash.com
  1. Ne­vieš opúš­ťať. (a možno ani od­púš­ťať)

Staré veci. Prácu, ktorá ťa ne­na­pĺňa. Pria­teľ­stvo, ktoré ťa ne­teší. Fra­jera, ktorý si ťa ne­váži. Ne­vieš ne­chať ísť spo­mienky na mi­nu­losť. Je jedno, čo z toho si vy­be­rieš. Po­kiaľ sa ne­nau­číš ne­chať za se­bou veci, ktoré ťa viac ne­us­po­ko­jujú a ne­ro­bia šťast­nou, len ťažko sa po­su­nieš za lep­ším zaj­trajš­kom.

  1. Ne­te­šíš sa z kaž­do­den­ných ma­lič­kostí.

A všetko be­rieš za sa­moz­rej­mosť. Na svete sú 2 typy ľudí. Tí, ktorí dá­vajú a tí ktorí berú. Pred­stav si si­tu­áciu, ak má nie­kto z tvo­jich pria­te­ľov na­ro­de­niny, čo ťa po­teší viac? Jeho po­hos­te­nie, alebo to, že ho mô­žeš ne­jako ob­da­ro­vať a po­te­šiť? Ve­rím , že lás­ka­vosť v ľu­ďoch ne­vym­rela, len ju možno za­budli roz­dá­vať. Každý deň sa snaž svetu uká­zať tvoju dobrú stránku a ver, že sa sama bu­deš cí­tiť lep­šie.

Komentáre