Ro­di­čia boli nie­kedy v na­šom det­stve na­ozaj svoj­skí. A my sme presne ve­deli, koľko si môžme do­vo­liť, alebo kedy sme už pre­šli tú po­my­selnú hra­nicu. O to viac, ak sme boli vy­cho­vá­vaní prí­snymi ro­dičmi.

Det­stvo mohlo byť nie­kedy na­ozaj ťažké. Najmä v prí­pa­doch, ak sa všetci vaši pria­te­lia išli za­bá­vať, no vy ste mu­seli se­dieť doma. Alebo ak ste zmeš­kali pre­spá­vačku roka len kvôli tomu, že vaši ro­di­čia vám ne­do­vo­lili ísť. Sa­moz­rejme, že ste svo­jich ro­di­čov mali veľmi radi, no nie­kedy ste si priali, aby vás kon­tro­lo­vali o čosi me­nej. Toto je teda 21 vecí, ktoré po­cho­pia najmä tí, ktorí boli vy­cho­vá­vaní prí­snymi ro­dičmi.

1. Vždy ste boli tým pr­vým člo­ve­kom, ktorý mu­sel od­ísť, keď ste šli s ka­ma­rátmi von.

2. Na po­žia­da­nie o to, aby ste mohli spať u ka­ma­ráta bolo po­treb­ných 37 ho­dín psy­chic­kej príp­ravy, pod­robnú správu o kaž­dom čle­novi ro­diny va­šeho ka­ma­ráta a tak­mer zmluvu o tom, že ne­bu­dete piť al­ko­hol a o de­sia­tej bu­dete v po­steli.

3. Ke­dy­koľ­vek, keď si vaši pria­te­lia na­plá­no­vali prog­ram na ne­skor­šie ve­čer, vy ste už ve­deli, že sa ne­bu­dete môcť zú­čast­niť, pre­tože to do­slova trvalo 2-3 dni, kým ste svo­jich ro­di­čov spra­co­vali.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

pi­xa­bay.com

4.  Na­cvi­čo­vali ste si pred zrkad­lom, ako si bu­dete pý­tať od svo­jich ro­di­čov do­vo­le­nie a do­predu ste vy­mýš­ľali od­po­vede na otázky, na ktoré by sa mohli opý­tať.

5. Tak­tiež ste mu­seli po­čkať, až mali vaši ro­di­čia dobrú ná­ladu, aby ste ich mohli o niečo pop­ro­siť.

6. Nie­kedy ste vy­strú­hali vý­raz smut­ného šte­ňaťa, aby ste si zís­kali sym­pa­tie.

7. Ve­deli ste, že ak raz po­ve­dali vaši ro­di­čia nie, tak už tu ne­bolo nič iné, čo by ich do­ká­zalo pre­sved­čiť o opaku.

8. Ve­ľa­krát ste si mu­seli vy­brať me­dzi tým, či pôj­dete von v pia­tok alebo v so­botu, pre­tože v obi­dva dni na­raz ste jed­no­du­cho ne­mohli.

9. Do­ko­nale roz­umiete tomu hroz­nému po­citu, keď vaši pria­te­lia zme­nili plány as­poň na de­sať­krát a vy ste to vždy s na­pä­tím mu­seli vy­svet­ľo­vať ro­di­čom.

unsp­lash.com

10. Ne­us­tále ste si vy­mýš­ľali a kla­mali ste. O všet­kom. A stále to nie­kedy ro­bíte.

11. Nie­kedy ste mali po­cit, že sa s va­šimi ro­dičmi ne­môžte po­roz­prá­vať o váž­nych a in­tím­nych té­mach.

12. Roz­ho­vory pri ro­din­nej ve­čeri sa vždy to­čili okolo va­šich zná­mok a pred­me­tov v škole. Ni­kdy to ne­bolo o va­šom spo­lo­čen­skom alebo mi­lost­nom ži­vote. Aj tak, po­kiaľ sa ro­di­čia pý­tali, ni­kdy ste s ni­kým ne­cho­dili.

13. Do­dnes sa ne­môžte ob­liecť bez toho, aby ste ne­pre­mýš­ľali o tom, čo si vaši ro­di­čia mys­lia o va­šom vý­zore. Zá­kladná a stredná škola bola nie­kedy vojna o to, či je vaša sukňa do­sta­točne dlhá alebo či vaša ko­šeľa nie je prí­liš po­kr­čená.

14. Ak ste čo i len pre­mýš­ľali o ne­ja­kom te­to­vaní, pier­cingu alebo vý­raz­nej farbe vla­sov, už do­predu ste ve­deli, že je to vo­pred pre­hratý sú­boj.

unsp­lash.com

15. Vždy ste rad­šej pre­pli sta­nicu, len aby vaši ro­di­čia ne­vi­deli, čo vlastne po­ze­ráte.

16. Vaši ro­di­čia sa vždy an­ga­žo­vali do fun­kcií v škol­skom alebo v tried­nom vý­bore.

17. Často ste do­stá­vali pred­nášku o va­šom sprá­vaní a vetu: „Sprá­vaj sa slušne, nech­cem, aby si os­tatní mys­leli, že si ne­vy­cho­vaný“, po­znáte až prí­liš dobre.

18. Roz­mýš­ľali ste o vzbure, ktorá by za­hŕňala ne­jaký spon­tánny ná­pad.

19. Vždy ste žiar­lili, keď mali vaši ka­ma­ráti pre­spá­vačku, a vy ste ne­mohli prísť.

20. Všetky vtipy ste svo­jim ro­di­čom ho­vo­rili po­maly a opatrne, pre­tože ste nech­celi do­stať do­máce vä­ze­nie len za ne­jaké ne­vhodné slovko.

21. Mo­bil ste mali vždy rad­šej za­pnutý na pl­nej hla­si­tosti, pre­tože ste si nech­celi ani len pred­sta­viť, čo by sa stalo, ak by ste mali zmeš­kaný ho­vor.

Komentáre